Dopočuli sme sa o skvelých pralinkách, tak sme sa ich vybrali ochutnať pod Sochu slobody. Dostať sa za mláku netrvalo dlho. Nebola veľká, len taká menšia po daždi. Pre toho, kto nevie, kópia newyorskej dominanty tróni nad pezinskou industriálnou zónou, kde sme našli výrobňu čokolády Illui. A zistili sme, že aj čokoláda je len taká sladká ako ľudia, ktorí sa jej dotýkajú.
Pod gýčovou sochou, ktorá je pozostatkom z iných podnikateľských čias, nás víta majiteľ firmy Cacaotica Peter Žáčik. Vo vstupnom sklade však nevládne kakaový chaos, ako by mohol naznačovať španielsky znejúci názov. To už skôr čokoládová precíznosť, súdiac podľa perfektne naukladaných vriec s vzácnou surovinou. Ako čoskoro zisťujeme, za naoko vážnou tvárou šéfa sa skrýva seriózna vášeň pre čokoládu i jeho firmu.
V slušivých čepčekoch a jednorazových bielych plášťoch (čo keby sa zastavili hygienici z neďalekého Senca?) sa vyberáme na obhliadku. Vykľuje sa z toho prekvapivo dobrá zábava. A to nielen vďaka „povinnej“ ochutnávke. V každej časti prevádzky treba aspoň jeden výrobok ochutnať, či je čerstvý a naozaj taký kvalitný, ako tvrdí dizajnová webová stránka značky Illui. Tak sme sa s fotografom obetovali.