Upravené 10. apríla 2024 v časti o možných úsporách mzdových nákladov.
Na budúci rok potrebuje Slovensko ušetriť 1,4 miliardy eur, čo je konsolidácia verejných financií na úrovni jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Prvé náznaky, kde chce vláda usporiť toľko peňazí, už prenikajú na verejnosť. Okrem vyšších spotrebných daní by sa podľa premiéra Roberta Fica (Smer) mali okresať aj počty úradníkov.
„Možno teraz vyplaším zamestnancov na ústrednej štátnej správe, ale myslím si, že 30-percentný rez by absolútne nebol viditeľný. A tie ministerstvá by mali rovnaký, možno dokonca ešte lepší výkon, ako majú teraz,“ vyhlásil Fico na pôde ministerstva financií, kde bol v pondelok na takzvanom kontrolnom dni.
Fico hneď po voľbách oznamuje škrty úradníkov. Poškuľuje aj po dôchodkovom systéme (komentár) Čítajte Prepustiť takmer tretinu zamestnancov na ministerstvách a ústredných orgánoch štátnej správy však nie je jednoduchá, rýchla a napokon ani politicky populárna cesta.
V článku sa dočítate:
- Koľko sa dá usporiť na mzdách vyhodených úradníkov,
- koľko je zamestnancov štátu,
- ako by sa mali osekať úradníci rozumne,
- čo namiesto prepúšťania robí vláda?
Dá sa, ale pomaly a s rizikom
Odborníci na verejné financie sa zhodujú, že ak by k výraznému prepúšťaniu úradníkov došlo, štát by mohol naozaj veľa ušetriť.
Na ústredných orgánoch štátnej správy v súčasnosti pracuje vyše 37-tisíc ľudí a ako koncom minulého roka upozornil poslanec parlamentu za SaS Vladimír Ledecký, ďalších dvetisíc miest nebolo v tom čase obsadených.
Údaje o tom, koľko by sa ušetrilo prepustením tretiny úradníkov na tejto úrovni, ako to avizuje Fico, nie je jasné, lebo údaje o ich mzdových nákladoch nie sú dostupné.
Môžeme však vychádzať z odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá vyrátala, že na mzdy a odvody zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií pôjde tento rok 4,2 miliardy eur.
Týchto zamestnancov je 131-tisíc a okrem ministerstiev, Generálnej prokuratúry či Kancelárie Národnej rady sú v tomto počte zarátaní aj pracovníci z okresných úradov, policajti a vojaci.
Za predpokladu, že priemerné mzdové náklady všetkých týchto zamestnancov sú približne rovnaké, by tretinová úspora na ústredných orgánoch predstavovala zhruba 395 miliónov eur ročne.
„Samozrejme, v tom nie sú zahrnuté prípadné jednorazové náklady ako napríklad na odstupné,“ upozorňuje riaditeľ Kancelárie RRZ Viktor Novysedlák. Okrem toho, úsporný efekt by podľa neho nabiehal postupne podľa plynutia výpovedných lehôt.
Podotýka tiež, že prepustenie tretiny úradníkov by prinieslo nemalé riziká: „Návrhy na konsolidáciu cez redukciu výdavkov na zamestnancov by boli výrazným zásahom do existujúcej organizácie ministerstiev.“
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) naznačil, že vláda pri prepúšťaní nepôjde hrubými škrtmi. Ako príklad uviedol ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), ktorý chce zo svojho rezortu vyhodiť štyristo ľudí pracujúcich na dohodu.
Repete reformy z druhej Ficovej vlády
Skeptický k prípadným plánom na úspory formou skresania personálu štátu je napríklad analytik inštitútu Iness Radovan Ďurana. „Premiér Fico za dvanásť rokov vlastnými činmi ukázal, že znižovanie počtu štátnych zamestnancov nie je jeho disciplína,“ konštatuje.
Prezident think-tanku Mesa 10 a bývalý minister financií Ivan Mikloš zasa hovorí, že avizované prepustenie tretiny úradníkov na ministerstvách mu pripomína reformu štátnej správy ESO, ktorá prebehla za druhej Ficovej vlády.
Jej cieľom bolo znížiť počet zamestnancov o desať percent. „Výsledkom bolo fiasko a žiadna úspora,“ uvádza Mikloš pre INDEX.
Po štyroch rokoch sa na ESO minulo viac ako desať miliónov eur zo štátneho rozpočtu a z eurofondov. Súčasťou reformy bolo aj otvorenie klientskych centier pre služby občanom. Avizované úspory vo výške 700 miliónov eur na nákladoch počas druhej Ficovej vlády sa však nedostavili.
Aj Mikloš však súhlasí s tým, že v štátnej a verejnej správe existujú značné rezervy, čo sa týka možného zníženia prezamestnanosti. „Ale ak má byť udržateľné a také, že nebude ohrozovať výkonnosť štátnej a verejnej správy, tak musí byť urobené zodpovedne,“ dodáva.
Štát má byť podľa neho štíhly, ale zároveň efektívny. K personálnym škrtom by preto malo dochádzať až po organizačných a funkčných auditoch.
Fico a ministri si zvýšili platy o tisíce eur. Pracujeme veľa a chodíme do regiónov, odkazujú Čítajte Šetrenie rozdávaním
Fico o úsporách formou prepúšťania úradníkov rečnil len pár dní na to, čo ministri jeho vlády tesne pred druhým kolom prezidentských volieb, v ktorom vyhral jeho kandidát Peter Pellegrini, oznámili vyplatenie mimoriadnych odmien svojim zamestnancom.
Po päťsto eurách majú dostať policajti, hasiči a horskí záchranári, ktorí patria do ministerstva vnútra vedeného Matúšom Šutajom-Eštokom (Hlas). Stáť to má dvanásť miliónov eur. Po päťstovke zasa vojakom sľúbil minister obrany Robert Kaliňák (Smer).
Navyše, len začiatkom februára si platy prostredníctvom takzvaných paušálnych výdavkoch takmer na dvojnásobok zvýšili členovia vlády. Fico tak po novom zarobí spolu 11 204 eur mesačne.
Analytici si myslia, že šetrenie na štátnych zamestnancov bude len kozmetické a konsolidácia verejných financií bude stáť najmä na zvyšovaní daní.
Rušia sviatok, menia II. pilier, zdvíhajú dane, cigarety a alkohol budú stáť viac. Ako ide vláda šetriť Čítajte Koncom minulého roka koalícia schválila prvý konsolidačný balíček, ktorého súčasťou boli vyššie dane na cigarety a alkohol, vyššie poplatky za úradné výkony, ako aj zníženie príspevku do druhého piliera.
V ďalšom balíčku sa už koalícia dohodla na ďalšom vyššom zdanení tabakových výrobkov a novej dani zo sladených nápojov. Daň z tabaku by mala v roku 2025 priniesť do štátneho rozpočtu pätnásť miliónov eur a daň zo sladených nápojov osemdesiatpäť miliónov eur.
Pri obrovskom deficite vo výške 7,6 miliardy eur za rok 2023 je to len kvapka v mori. Vláda by mala čoskoro predstaviť ďalšie opatrenia.
Zatiaľ sa zdá, že medzi nimi nebude zvýšenie DPH, ktoré by štátu mohlo priniesť zásadnú časť potrebného balíka. Fico však tvrdí, že sadzbu dane z pridanej hodnoty zvyšovať nechce.
„Najdôležitejším úsporným opatrením je nezavádzať nové výdavky. Vláda, ktorá chce zaviesť plný 13. dôchodok, to nemôže myslieť s konsolidáciou vážne,“ uzatvára Ďurana.
