BRATISLAVA . Slovensko z členstva v Európskej únií (EÚ) jednoznačne benefituje. Konštatujú to ekonómovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Tí sa pri príležitosti dvadsiateho výročia nášho vstupu do únie pozreli na to, ako sme si vďaka tomu za uplynulé obdobie finančne prilepšili.
Možnosť čerpania eurofondov je totiž podľa nich nepochybne jednou z najväčších základných výhod členstva v EÚ.
„V rokoch 2004 až 2023 sme prispeli do únie sumou 15,8 mld. eur, no minuli sme 39,7 mld. eur, takže sme prijali 2,4-krát viac, ako sme prispeli. Keď si to prepočítame na roky, tak sme každý rok v tomto období prijali 1,2 mld. eur v porovnaní s našimi príspevkami,“ povedal Tomáš Miklošovič z Ekonomického ústavu SAV.
Z envirorezortu vyhodili 50 top odborníkov. Tarabove čistky ohrozujú miliardy z EÚ Čítajte Byť súčasťou „európskej rodiny“ nám prináša viaceré výhody, ale na druhej strane aj povinnosti a zodpovednosť voči spoločným európskym cieľom a hodnotám. Tromi hlavnými zdrojmi príjmov rozpočtu EÚ sú v súčasnosti clá, príspevky založené na dani z pridanej hodnoty vyberanej členskými štátmi a priame príspevky krajín EÚ, známe aj ako príspevky vychádzajúce z hrubého národného dôchodku (HND).
„Výdavky únie sú určené najmä na investície a sociálnu súdržnosť. EÚ preto na obdobie 5 až 7 rokov prijíma dlhodobé plány výdavkov v podobe viacročných finančných plánov známych aj pod názvom programové obdobie. V prípade „nečlenstva“ Slovenska v únii by sme nemuseli platiť priame príspevky do rozpočtu EÚ. Avšak, na druhej strane by sme nemohli čerpať eurofondy,“ konštatuje Miklošovič.
Štáty EÚ môžeme rozdeliť na dve kategórie. V prípade, že krajina platí viac, ako zo spoločného rozpočtu získa prostredníctvom eurofondov, hovoríme o čistých platcoch. Ak krajina získa viac zdrojov cez eurofondy v porovnaní s priamymi príspevkami, nazývame ju čistým prijímateľom. Od vstupu do únie v roku 2004 sme začali prispievať do jej rozpočtu nemalou sumou. V prvom roku to bolo viac ako 300 mil. eur.
„Táto suma konzistentne narastá vzhľadom na celkovú rastúcu výkonnosť slovenskej ekonomiky. V roku 2021 sme prispievali takmer 1,385 mld. eur, čo bolo zhruba 1,4 % HND. Tento podiel bol najvyšší počas celého obdobia. V nasledujúcich rokoch boli naše príspevky mierne nižšie, na úrovni približne 1,1 mld. eur. Naše príspevky do rozpočtu EÚ sú v celej dĺžke trvania pomerne konzistentné a môžeme tvrdiť, že Slovensko je za celé obdobie svojho členstva v pozícii čistého prijímateľa,“ uvádza ekonóm SAV.
Zároveň pripomína, že kým sú naše príspevky konzistentné počas celého obdobia, tempo čerpania v jednotlivých rokoch sa zásadne líši. Toto nerovnomerné čerpanie má za dôsledok nevyužitie potenciálu eurofondov. „Zároveň by sme nemali byť ľahostajní v prípade „šafárenia“ v oblasti eurofondov, pretože to nie sú len „nemecké“ peniaze, ale podstatná časť týchto peňazí pochádza aj z našich peňaženiek,“ zdôrazňuje Miklošovič.
