BRUSEL. Európska komisia začína konanie so siedmimi členskými krajinami Európskej únie, ktoré prekračujú stanovené deficity verejných financií.
Týka sa to Belgicka, Francúzska, Talianska, Maďarska, Malty, Poľska a Slovenska.
Tieto krajiny vlani pri deficitoch prekročili trojpercentný strop vo vzťahu k hrubému domácemu produktu (HDP).
Len prvý krok
Komisia posudzovala celkovo 12 členských krajín. Do úvahy brala viacero faktorov, okrem iného aj to, že u niektorých štátov ide o dočasné neplnenie stanovených kritérií. Preto odporučila začať konanie len so siedmimi krajinami.
Pravidlá fungovania Európskej únie okrem iného stanovujú, že členský štát musí deficit verejných financií udržiavať do troch percent HDP a verejné zadlženie do 60 percent HDP.
Správa Európskej komisie je len prvým krokom k začatiu postupov pri nadmernom deficite.
"Na základe tohto hodnotenia a po zvážení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru má komisia v úmysle navrhnúť Rade, aby u týchto členských štátov v júli 2024 začala konanie kvôli nadmernému deficitu," stojí v správe eurokomisie.
Ministerstvo tento krok očakávalo
Ministerstvo financií v stanovisku vysvetľuje, že tento krok očakávalo. Európska komisia podľa neho spustila mechanizmus, ktorý slúži na nápravu vysokých deficitov a dlhov, prvýkrát od roku 2020. Počas pandémie totiž platila pre krajiny Európskej únie výnimka, na základe ktorej nemuseli dodržiavať fiškálne pravidlá Únie. Dnes už neplatí.
Spustenie procedúry podľa rezortu znamená, že Komisia bude prísnejšie dohliadať na dodržiavanie konsolidácie verejných financií.
"Požiadavky z procedúry sú však už dnes prakticky zahrnuté v záväzkoch Slovenskej republiky, ktoré ministerstvo financií definovalo nielen v schválenom rozpočte, ale aj v Programe stability a prioritne v schválených výdavkových limitoch, ktoré sú už napojené na nové európske fiškálne pravidlá. Záväzky postupného návratu k udržateľným verejným financiám a znižovanie deficitu sú súčasťou aj Programového vyhlásenia vlády SR," tvrdí ministerstvo.
Zároveň podľa vlastných slov na základe týchto pravidiel pripravuje strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, ktorý bude obsahovať limity na verejné výdavky a bude zohľadňovať zosúladenie deficitu s požiadavkami zo Zmluvy o fungovaní EÚ.
"Cieľom je stabilizácia verejných financií tak, aby sa deficit dostal pod tri percentá v roku 2027, aby verejný dlh mohol začal opäť klesať," uviedlo ministerstvo.
Minister financií Ladislav Kamenický bude o tejto téme rokovať aj na najbližšom rokovaní Rady ECOFIN v Luxemburgu, ktoré sa uskutoční koncom tohto týždňa.
Kišš: Eurokomisia vystavila kritické zrkadlo
Európska komisia vystavila Slovensku veľmi kritické zrkadlo, keď ho zaradila do procedúry nadmerného deficitu, teda skupiny krajín s vážnymi finančnými problémami.
Na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR to vyhlásil opozičný poslanec Štefan Kišš (PS). Môže za to podľa neho aj nedostatočný prístup súčasnej vlády ku konsolidácii verejných financií.
"Ak by sa našej krajine darilo dobre a vláda by ukázala kredibilný konsolidačný plán, do takejto procedúry by sme nikdy neboli zaradení a nebola by spustená," upozornil Kišš. V skutočnosti však bude mať Slovensko podľa neho v tomto a budúcom roku najhoršie hospodárenie v eurozóne a jedno z najhorších v celej EÚ.
"Európska komisia tým dvíha varovný prst a upozorňuje, že naša krajina nedokázala zabezpečiť dostatočnú konsolidáciu verejných financií. Brusel tak potvrdzuje naše slová. Fakt je ten, že vláda v skutočnosti kašle na konsolidáciu verejných financií a na skutočné problémy ľudí na Slovensku," myslí si opozičný poslanec.
Aj keď vláda už mesiace rozpráva o stabilizácii verejného dlhu, v skutočnosti podľa neho iba pokračuje v zadlžovaní ľudí.
Opozičné PS ju preto vyzýva ku konkrétnym krokom, aby túto situáciu zvrátila.
"Po prvé, aby začala naozaj konsolidovať verejné financie a vymanila Slovensko z tej skupiny najhorších žiakov. Po druhé, aby obmedzila populistické a nezmyselné výdavky a začala šetriť. Po tretie, aby prestala likvidovať odborníkov na ministerstvách a štátnych úradoch," priblížil Kišš.
Vláda by tiež podľa neho mala prestať ničiť plán obnovy a naopak pridať v jeho plnení, aby sa vyhla možnej strate niekoľkých miliárd eur. Má tiež prestať likvidovať právny štát a zabezpečiť účinné vyšetrovanie a stíhanie korupcie.
"No a v neposlednom rade, aby prijala reformy, ktoré zlepšia konkurencieschopnosť, produktivitu a transparentnosť verejného obstarávania a tým zväčšila ten pomyselný koláč, z ktorého sa potom môžeme najesť všetci na Slovensku," doplnil Kišš.
