PEKING. Čína zvyšuje podiel obnoviteľných zdrojov a buduje dvakrát väčšiu kapacitu veternej a solárnej energie ako zvyšok sveta dohromady.
Ukázala to štúdia Global Energy Monitor, mimovládnej organizácie so sídlom v USA.
Druhá najväčšia svetová ekonomika je tiež najväčším producentom skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmenu klímy. Čína sa zaviazala, že do roku 2030 dosiahne maximum emisií uhlíka a do roku 2060 ich zníži na nulu.
V predchádzajúcich mesiacoch pritom prekonala niekoľko vĺn extrémneho počasia, ktoré podľa vedcov zhoršuje práve zmena klímy.
Čína má v súčasnosti vo výstavbe zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov s celkovou kapacitou 339 gigawattov (GW), z toho 159 GW veternej a 180 GW solárnej energie.
Toto číslo viac ako osemnásobne presahuje počet projektov v USA, kde sú vo výstavbe obnoviteľné zdroje s kapacitou len 40 GW, uvádza správa.
Takmer dve tretiny veľkých veterných a solárnych elektrární vo výstavbe na celom svete sa tak nachádza v Číne, kde rastúca kapacita obnoviteľných zdrojov stlačila podiel výroby uhlia na nové minimá, ukázal výskum Global Energy Monitor.
Sme bližšie k jadrovej fúzii? Plazmu udržali šesť minút Čítajte Momentálne sa však Čína do veľkej miery stále spolieha na silne znečisťujúce uhoľné elektrárne, aby sa vyrovnala s prudkým nárastom dopytu po energii.
Kombinovaná kapacita veternej a slnečnej energie v Číne však tento rok podľa správy predbehne výrobu elektriny z uhlia.
Čína vyrobila v máji 53 percent svojej elektriny z uhlia, zatiaľ čo rekordných 44 percent pochádzalo z nefosílnych palív. Podiel uhlia na výrobe elektriny tak klesol zo 60 percent v máji 2023.
Rozsiahla výstavba zariadení na výrobu obnoviteľnej energie v Pekingu naráža však aj na určité problémy, ako je prenos elektriny vyrobenej v odľahlých severozápadných regiónoch do hospodárskych a populačných centier na východe.
Napriek tomu rýchle rozširovanie obnoviteľných zdrojov vzbudzuje nádej, že emisie uhlíka v Číne dosiahnu vrchol skôr, ako sa očakávalo.
