Bratislava 24. augusta (TASR) - Devín banka, a.s., Bratislava sa stala štvrtou bankou v poradí, na ktorú uvalila Národná banka Slovenska (NBS) nútenú správu. Prišla na rad po Priemyselnej banke, Slovenskej kreditnej banke a Dopravnej banke, ktoré zbankrotovali v rokoch 1999 až 2000. Okrem Priemyselnej banky, ktorú nakoniec odkúpila Slovenská sporiteľňa, skončili všetky ostatné skrachované banky v konkurze. Piatou skrachovanou slovenskou bankou v histórii bola AG Banka, ktorá sa však ani nedostala do nútenej správy a NBS jej na konci roku 1999 priamo odňala licenciu.
Už v lete 2000 sa Devín banka nachádzala v kríze vlastnej likvidity spôsobenej výbermi vkladov a niekoľkonásobným neplnením povinných minimálnych rezerv, takže sa o ňu začal bližšie zaujímať bankový dohľad NBS. Situáciu nakoniec riešila vláda, ktorá banke umožnila získať čas na svoju konsolidáciu uzavretím mandátnej zmluvy o deblokáciách ruského dlhu. Dohoda o deblokáciách umožnila banke deblokovať z Ruskej federácie (RF) dlh nad rámec dohodnutého objemu medzi oboma vládami vo výške 60 miliónov USD. Pätina z tejto sumy mala byť províziou banky a zvyšných 48 miliónov USD malo ostať v Devín banke ako úver do doby vyriešenia súdneho sporu medzi Devín bankou a Ministerstvom financií (MF) SR. Devín banka totiž požadovala, aby jej MF SR zaplatilo neuhradené provízie za už realizované deblokácie, ktoré vznikli v roku 1998. Ak by spor vyhrala banka, ponechala by si vydeblokovaných 48 miliónov USD. Naopak, ak by vyhralo MF SR, stane sa v rovnakej výške veriteľom Devín banky. Do konca roka 2000 však Devín banka deblokácie zrealizovať nedokázala a požiadala o predĺženie mandátu. Devín banke sa vďaka dohode so štátom podarilo dostať z krízy a vďaka vysokým úrokovým sadzbám prilákala klientov a zvýšila svoju likviditu.
Hrozba odobratia licencie banke rástla v roku 2001 aj s postupom nového zákona o bankách v legislatívnom procese. Ten totiž obsahuje prísne kritériá, kedy je NBS povinná odobrať banke licenciu. Jedným z nich je aj pokles kapitálovej primeranosti pod dve percentá. Kapitálová primeranosť Devín banky sa pritom pohybovala v záporných číslach, kvôli neuhradenej strate z minulých rokov, ktorá viac ako o jednu miliardu Sk prevyšovala reálny kapitál banky. Odložením záverečného hlasovania o zákone v Národnej rade SR sa však posunula aj platnosť zákona.
Devín banka ukončila 1. polrok 2001 so stratou 125,729 milióna Sk. Z uvedenej sumy dosiahla 711 tisíc Sk straty v 2. štvrťroku 2001. Bilančná suma banky ku koncu júna predstavovala 11,763 miliardy Sk a vklady klientov boli na úrovni 12,313 miliardy Sk. Hodnota úverov poskytnutých klientom tvorila 2,409 miliardy Sk, pričom klasifikované pohľadávky sa podieľali na objeme úverov až 1,689 miliardy Sk. Kapitál, ktorý sa podľa opatrenia Národnej banky Slovenska (NBS) používa pre výpočet kapitálovej primeranosti, vyčíslila banka v 1. polroku ako záporný vo výške - 1,471 miliardy Sk.
Problémy v Devín banke mal pomôcť vyriešiť aj dlho ohlasovaný investor z Japonska, ktorý mal navýšiť v banke základné imanie o 3 miliardy Sk na 4 miliardy Sk. Plánované navyšovanie základného imania malo byť ukončené podľa rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia banky a povolenia NBS do 31. júla tohto roka. Celý proces sa však oneskoril a Devín banka požiadala o predĺženie lehoty na navýšenie imania do konca augusta, s čím NBS súhlasila. Vedenie banky pritom deklarovalo, že investor už 3 miliardy Sk na zvýšenie kapitálu banky poukázal.
V piatok 24. augusta rozhodla NBS o uvalení nútenej správy na Devín banku. Dôvodom boli pretrvávajúce nedostatky v hospodárení banky a v jej nedostatočnom pokrývaní rizík vyplývajúcich z klasifikovaných aktív. Bankový dohľad zároveň získal dôkazy o nepravosti dokumentov, ktorými nový investor, japonská spoločnosť Japan Grade One, dokazovala schopnosť kryť 3 miliardy Sk potrebné pre finančnú konsolidáciu banky. Nový investor ako aj manažment banky tak definitívne stratili v očiach NBS dôveryhodnosť, ktorá sa rozhodla konať a prevzala správu nad bankou
* tkc sss
