Praha 29. júla (TASR) - Čo je pre Čecha pivo a pre Maďara paprika, to je pre Slováka bryndza, uviedol dnes český denník Právo v článku venovanom boju Slovenska za zachovanie pôvodnej výroby bryndze aj po vstupe krajiny do Európskej únie.
Denník zaznamenáva obavy niektorých slovenských odborníkov, že termizovaná, teda tepelne upravená bryndza - ako vyžadujú normy EÚ - už nebude tou klasickou slovenskou bryndzou, pretože úpravou príde o živé mliečne baktérie a stratí to najcennejšie - probiotický charakter.
Právo však ďalej naznačuje, že obavy slovenských výrobcov nemusia byť namieste. Napríklad poľnohospodárske družstvo v Smrečanoch na Liptove už dnes vyrába bryndzu z pasterizovaného ovčieho mlieka a podľa miestnych len veľký znalec zistí, že bryndza je takto upravená.
Slovenskí výrobcovia sa budú musieť prispôsobiť prísnym hygienickým prepisom pre zdravotne vyhovujúcu výrobu. Okrem času budú potrebné aj investície, a preto predseda Združenia výrobcov syrov Ján Blcháč odhaduje, že prežije iba 40 % existujúcich salašov. Malé salaše s limitovanou kapacitou do 500 litrov mlieka ročne - na základe výnimky - nemusia byť vybavené tečúcou vodou, ale postačí vlastná studňa alebo cisterna. Požadované nebudú ani splachovacie záchody a vystačia záchody suché.
Český denník Právo záverom oceňuje, že SR dokázala Brusel presvedčiť, aby uznal bryndzu za slovenskú tradičnú špecialitu. Bryndzu totiž chceli v únii presadiť ako svoj národný produkt aj Poliaci a Rumuni. Slovensko však predložilo dôkazy, že bryndza bola vyrobená po prvý raz práve na jeho území. Písomne je doložené, že na Slovensku sa bryndza vyrába od roku 1787. V tomto roku vznikla v Detve prvá registrovaná výrobňa a o 10 rokov neskôr nasledovala druhá v Zvolenskej Slatine. V časoch Rakúsko-Uhorska patrila bryndza medzi uznávané špeciality aj za hranicami monarchie.
