Praha 24. októbra (TASR) Ťažký priemysel ako absolútna priorita v čase komunistického režimu prešiel od začiatku 90. rokov 20. storočia bolestným transformačným procesom najmä v Poľsku a Českej republike.
Spomedzi 8 krajín, ktoré sa majú v máji 2004 stať členskými štátmi Európskej únie (EÚ) - vrátane Slovenska, mali Poľsko a ČR najťažšie dedičstvo, konštatovala dnes tlačová agentúra AFP. Šesť ďalších kandidátskych krajín sa až natoľko neangažovalo v uhoľnom a oceliarskom priemysle.
V Poľsku i ČR museli od roku 1990 zatvoriť mnohé bane, keďže sa v otvorenej ekonomike rýchle prejavila ich nízka rentabilita.
Kým v roku 1990 v Poľsku a Čechách, ako súčasti vtedajšieho Československa, ťažili 248 miliónov ton uhlia, v roku 2000 vyťažili o 32 % menej, teda len 167 miliónov ton uhlia.
Ešte po páde komunistického režimu v oboch krajinách v baníctve pracovalo 498 000 osôb, v roku 2000 už len 202 000 zamestnancov.
Od roku 1990 nastalo v hutníctve a oceliarstve ešte drastickejšie znižovanie počtu pracovníkov. V rezorte vtedy zamestnávali 275 000 pracovníkov a v roku 2000 len niečo vyše 70 000.
Poľsko dlhé roky vkladalo veľkú časť investícií do tohto rezortu. Avšak oceľ, vyrobená v technologicky zaostalých továrňach, mala nízku kvalitu a nebola prispôsobená potrebám moderného priemyslu.
Po sebe nasledujúce vlády v Prahe aj Varšave vzhľadom na potrebu vykonať nevyhnutné zmeny a na nesúhlas robotníkov tradične dobre platených a organizovaných - pristupovali k tomuto rezortu s veľkými ohľadmi.
Česká vláda čakala až do začiatku tohto roka, aby uzatvorila privatizačný proces najväčšieho oceliarskeho a hutníckeho podniku v krajine Novej huty. Poľsko v tomto čase uzatvára predaj svojho najväčšieho hutníckeho podniku Polskie Huty Stali (PHS).
V súvislosti so vstupom do EÚ už nebolo možné dlhšie čakať. V prístupových rokovaniach EÚ žiadala striktné obmedzenie štátnej pomoci a nový pokles výroby.
Informovala o tom agentúra AFP.
