ia, rozvoj občianskej infraštruktúry v regiónoch, modernizáciu služieb zamestnanosti, programy pre uchádzačov o prácu vrátane ich vzdelávania, zlepšenie možnosti zamestnať sa pre minoritné skupiny obyvateľstva, poradenstvo na trhu práce a na pozemkové úpravy v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. 80-percentná spoluúčasť únie však bude možná len pri neziskových projektoch.
Z podmienok, dohodnutých na prvé tri roky členstva v EÚ, budú profitovať najmä obce. Ako povedal novinárom minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky, ďalších 15 percent nákladov na projekt pokryje štát, takže spoluúčasť samospráv bude len päťpercentná. Peniaze zo štrukturálnych fondov môžu použiť na rekonštrukciu škôl a dobudovanie ostatnej občianskej infraštruktúry. Mária Piačeková z Regionálnej rozvojovej agentúry v Senci pre agentúru SITA pripomenula, že obce musia vypracovať rozvojové plány, ktoré väčšina z nich nemá. Do 27. novembra na ne môžu získať peniaze z predvstupových fondov EÚ. V ich regióne tieto plány, ktoré sú podmienkou čerpania po vstupe do únie, nemajú ani mestá Pezinok, Senec a Modra.
Žiadatelia o podporu z eurofonodov dostanú peniaze až po dokončení projektu. Koordinátorka štrukturálnych fondov EK pre Slovensko Suzan Bird uviedla, že môžu dostať zálohu. Bude však podstatne nižšia ako pri projektoch z predvstupových fondov, kde mohla byť až 75 percent. Potvrdila, že komisia súhlasí s 80-percentným financovaním len vo výnimočných prípadoch. Ziskovým organizáciám a súkromným firmám dá len 35 až 50 percent z hodnoty projektu. Gyurovszky upozornil, že o pomoc zo štrukturálnych fondov budú môcť požiadať len právnické osoby. Ak chce občan peniaze napr. na rozvoj turizmu, musí založiť firmu alebo mať živnosť.
