katastra nehnuteľností. Katastrálny zákon v pôvodnom znení s účinnosťou od 1. januára 1996 zvlášť upravuje lehotu na rozhodovanie v konaní o vklade, ktorá je 30 dní. "V tom čase sa však ešte nerozbehol trh s nehnuteľnosťami v takej miere, v akej existuje v súčasnosti a v akej sa očakáva najmä po vstupe SR do EÚ," zdôrazňuje Úrad pre geodéziu, kartografiu a katastra SR (ÚGKK), ako predkladateľ novely. Novela zákona by mala nadobudnúť účinnosť 1. marca 2004.
Stanovenie lehoty 30 dní vychádzalo z vtedajšej situácie na trhu s nehnuteľnosťami, ktorá sa však odvtedy radikálne zmenila. Správny poriadok umožňuje príslušnému orgánu rozhodnúť v zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní. V súčasnosti nestíhajú správy katastra rozhodovať v lehote do 30 dní najmä v tých okresoch v SR, kde je najväčší pohyb s nehnuteľnosťami. "V snahe zamedziť zbytočným náhradám škody je potrebné aspoň čiastočne zosúladiť lehotu na rozhodovanie v konaní o vklade so správnym poriadkom a doterajšiu lehotu 30 dní predĺžiť na 60 dní," uvádza sa v pripravovanej novele zákona.
Novela zákona by mala riešiť aj duplicitné evidovanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Predkladateľ taktiež navrhuje, aby obsahom katastra boli aj údaje o cenách nehnuteľností vzhľadom na spoločenskú požiadavku vypracovávať v budúcnosti cenové mapy. Údaje o cenách budú evidované na listoch vlastníctva. Z hľadiska lepšej operatívnosti a hospodárnosti riadenia navrhuje ÚGKK zredukovať počet správ katastra v Bratislave a v Košiciach. V Bratislave by sa malo päť správ katastra zlúčiť do jednej správy katastra a v Košiciach štyri správy katastra taktiež do jednej správy katastra. Zároveň úrad navrhuje vypustiť úpravy konania o určení priebehu hranice pozemkov. "V praxi sa totiž takéto konania neuskutočňujú, pretože väčšinou ide o susedské spory, ktorých riešenie patrí do kompetencie súdov," konštatuje ÚGKK. Cieľom navrhovanej novely zákona je legislatívne upraviť ochranu osobných údajov v katastri nehnuteľností ako v štátnom informačnom systéme a to s ohľadom na právne normy EÚ a tiež ju zosúladiť s právnymi predpismi, najmä so zákonom o ochrane osobných
