arca budúceho roku. Zároveň so zrušením odvodov však pre vlastníkov a užívateľov poľnohospodárskych pozemkov vzniknú zákonom nanovo stanovené povinnosti zamerané na ochranu a využívanie poľnohospodárskej pôdy.
Ako po rokovaní kabinetu povedal minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, úlohou zákona je v nadväznosti na zrušenie odvodov predovšetkým chrániť poľnohospodársku pôdu pred neoprávneným zabratím alebo zdevastovaním. Odvody sú podľa súčasných noriem totiž jediným ekonomickým nástrojom právnej ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktorú má nový zákon ochrániť najmä pred vplyvom nekoordinovaného umiestňovania výrob, stavieb a ťažieb nerastov.
Ekonomický nástroj ochrany pôdy, teda odvody za jej odňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, považuje rezort pôdohospodárstva v súčasnej podobe za nedemokratický a nesystémový. "Vykonávací právny predpis ustanovujúci výšku, podmienky a spôsob platenia odvodov sa od roku 1996 niekoľkokrát novelizoval, pričom každá novela riešila nový titul oslobodenia od odvodov," uvádza sa v dôvodovej správe k materiálu. V súčasnosti tak povinnosť uhradiť odvody v plnej výške platí len pri stavbách dopravnej siete, ťažieb nerastov a ostatných stavieb, pričom odvod za odňatie pre realizáciu dopravných stavieb sa financuje zo štátneho rozpočtu. Polovičné odvody sa v súčasnosti platia pri stavbách rodinných domov a bytov, garáží a drobných stavieb s doplnkovou funkciou k hlavnej stavbe a záhradkárskej chaty. Všetky ostatné vyňatia sú už podľa doterajších noriem od odvodov oslobodené.
Návrh zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sa od momentálne platného zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu odlišuje najmä v stanovení praktickej a účelovej ochrany vlastností a funkcií pôdy. Vlastníci a užívatelia tak budú povinní chrániť poľnohospodársku pôdu pred jej znehodnocovaním. Najvážnejším problémom je pritom vodná erózia, ktorá ohrozuje asi 55 % poľnohospodárskych pôd, čo predstavuje 1,36 mil. hektárov. Za nedodržiavanie ustanovení nového zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy môže štát udeliť pokutu vo výške až 5 mil. Sk na jeden hektár pôdy.
Na zabezpečenie odborného rozhodovania pri riešení prevencie a reálneho znehodnocovania poľnohospodárskych pôd zákon počíta zo zriadením pôdnej služby ako špeciálneho odborného útvaru Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave. Všetky rozhodnutia vo veciach ochrany kvalitatívnych vlastností pôdy a spôsobu obhospodarovania a využívania pôdy tak budú musieť byť podložené zisteniami a návrhom pôdnej služby. Jej výkon by malo zabezpečovať šesť zamestnancov s ročnými výdavkami približne 3 mil. Sk.
