aviteľov k rozhodným opatreniam. Euro sa v utorok na niekoľko minút vyšvihlo nad hranicu 1,28 USD/EUR. Za posledné štyri mesiace tak voči doláru vzrástlo o viac ako 15 % a za uplynulé dva roky dokonca o 40 %. Ak by si jednotná európska mena udržala súčasné tempo rastu, prelomila by kľúčovú hranicu 1,30 USD/EUR ešte pred tým, ako sa na začiatku februára stretnú na Floride ministri financií a predstavitelia centrálnych bánk siedmich najbohatších krajín sveta skupiny G7. Zdroj blízky skupine G7 minulý týždeň agentúre Reuters povedal, že práve táto hranica predstavuje pre Európu "prah bolestivosti".
Podnikateľské kruhy sa už na rast eura sťažujú, pretože tento vývoj meny zaťažuje európskych exportérov. Európski politici a centrálni bankári však tieto obavy prevažne zľahčujú slovami, že jednotná mena sa zatiaľ príliš neodchýlila od svojho dlhodobého priemeru. Avšak posilnenie eura nad psychologickú úroveň 1,30 USD/EUR by mohlo priniesť zmenu tónu a podporiť hlasy, vyzývajúce centrálnych bankárov eurozóny, aby spomalili rast eura znížením úrokových sadzieb alebo intervenciou na devízovom trhu. Zasadnutie skupiny G7 na Floride 6. až 7. februára bude kritickou skúškou toho, ako hlboko a rýchlo sú tvorcovia menovej politiky ochotní nechať dolár padnúť. Zároveň by sa mohlo stať ideálnou príležitosťou pre koordinovanú odozvu pomocou menovej politiky, pokiaľ sa na nej samozrejme zhodne dosť krajín. Analytici upozorňujú, že vzhľadom na výhodnosť slabšej meny pre amerických exportérov Spojené štáty americké pravdepodobne nepodporia kroky, zamerané na zabrzdenie poklesu dolára. Podporiť by mohli iba v prípade, ak by na svetových trhoch vypukli nečakané turbulencie, ktoré by ohrozili ekonomické oživenie.
Intervencia na devízových trhoch býva obvykle posledným východiskom, ku ktorému sa predstavitelia centrálnych bánk uchyľujú až vtedy, ak sú vyčerpané a zlyhajú všetky ostatné možnosti ako napríklad ústne varovanie alebo zmena nastavenia úrokových sadzieb. V prvej obrannej fáze preto európski finančníci pravdepodobne požiadajú vlády ázijských krajín, aby ponechali voľný priebeh rastu svojich mien voči doláru, a umožnili tak širšie rozloženie záťaže oslabovania americkej meny. Tento cieľ si však kládlo už septembrové komuniké skupiny G7, ktoré vyzývalo k väčšej pružnosti menových kurzov. To sa však nakoniec obrátilo proti euru, keď obchodníci, špekulujúci na pokles americkej meny, predávali dolár za akúkoľvek možnú menu.
Vzhľadom na pravdepodobný odpor USA voči koordinovanej intervencii v podobe skupovania dolárov a kvôli otáľaniu Číny v otázke uvoľnenia vlastnej meny budú európski tvorcovia menovej politiky pravdepodobne musieť zvážiť jednostrannejší prístup. Avšak taktika nalievania domácej meny na devízové trhy je problematická nielen diplomaticky, ale vyvíja taktiež potenciálny tlak na rast inflácie. Pre Európsku centrálnu banku (ECB) by mohol byť tento postup obzvlášť ťažký v čase, kedy sa inflácia eurozóny drží nad stanoveným cieľom. Mnohí analytici očakávajú, že ECB skôr zníži úrokové sadzby, než by intervenovala na devízových trhoch.