ortu Peter Papanek. Ako upozornil, pri kompenzačnej dávke vo výške 1000 Sk pre každého dôchodcu by návrh SMK znamenal náklady 1,2 mld. Sk. "Túto sumu Sociálna poisťovňa (SP) rozpočtovanú nemá a je tiež nesprávne počítať s jej vykrytím zo štátneho rozpočtu," skonštatoval Papanek.
Základný fond starobného poistenia SP by podľa neho mal na konci roka skončiť s prebytkom 560 mil. Sk. Takýto prebytok však starobný fond dosiahne len vďaka presunu prostriedkov z iných fondov. Ak by sa do starobného fondu počas tohto roka nepresúvali vnútorné zdroje SP z iných fondov, skončil by fond starobného poistenia podľa schváleného rozpočtu s deficitom 12,75 mld. Sk. Výdavky na vyplatenie jednorazovej dávky pre penzistov sa podľa Papanka nedajú pokryť ani zo štátneho rozpočtu. "Je predčasné v súčasnosti hodnotiť vývoj štátneho rozpočtu a nezamestnanosti v tomto roku," dodal.
Popri dôchodkoch by mali dôchodcovia v tomto roku podľa návrhu SMK dostať aj jednorazovú dávku, ktorá by kompenzovala negatívne dopady zrušenia zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. "Dávka by mohla byť do 1 000 Sk," povedala podpredsedníčka SMK Edit Bauer. Poskytnutie takejto kompenzačnej dávky je však podľa nej podmienené priaznivým vývojom v oblasti poklesu nezamestnanosti. Rozhodnutie vyplatiť dôchodcom mimoriadnu jednorazovú dávku by podľa Bauer mohla vláda prijať v apríli, a to na základe prognózy zníženia nezamestnanosti do konca tohto roka. "Časť výdavkov na kompenzačné dávky by sa mohla pokryť zo štátneho rozpočtu a zvyšok z prebytkov SP," skonštatovala Bauer. Zo štátneho rozpočtu by mohla vláda podľa nej poskytnúť prostriedky v prípade, ak by sa v dôsledku nižšej ako plánovanej nezamestnanosti zvýšili príjmy alebo znížili výdavky štátneho rozpočtu. Ako upozornila, zrušením Národného úradu práce sa do Sociálnej poisťovne presunuli miliardové prebytky bývalého Národného úradu práce. Podľa parlamentom schváleného rozpočtu SP by mala poisťovňa na konci tohto roka dosiahnuť prebytok vyše 20 mld. Sk.
