Dvadsaťjedenročná Magda študuje na Filozofickej fakulte v Bratislave, ale internát nedostala lebo trvalé bydlisko má iba 60 kilometrov od hlavného mesta. „Dochádzať sa mi nechcelo, je to únavné. Asi rok a pol som bývala v Mlynskej doline načierno, keď som začala pracovať, ihneď som odišla. Keď pracujete, internátny život vás nebaví, potrebujete viac pokoja, oddychu a súkromia. Tým, že som sa stále musela sťahovať (keďže som tam bola načierno), nevybudovala som si tam také zázemie, aké napríklad niekto z východného Slovenska, čo býva štyri roky s tým istým človekom,“ hovorí.
Postupne bývala v niekoľkých podnájmoch, až sa usadila v tom poslednom. Býva spolu s priateľom v centre mesta na Palisádach. Za veľký dvojizbový byt s vysokými stropmi - jedna izba je priechodná, veľkou kuchyňou, kúpeľňou, komorou a záchodom platia 10 500 korún mesačne vrátane energie. Bývajú tam traja - každý po 3500 korún. Byt je vzhľadom na svoju polohu a veľkosť lacný.
„Nevýhodou je tá priechodná izba, hoci v nej nebývam ja s priateľom, ale moja kamarátka, aj tak to nie je príjemné, chodiť stále niekomu cez izbu.“
V byte sa často nestretávajú: „Naša spolubývajúca je herečka, čiže odchádza približne o piatej z domu, keď my končíme v práci. Keď príde domov, už spíme a keď ráno odchádzame, spí zase ona.“
Podnájom Magda zohnala vďaka kolegyni z práce, ktorá tam bývala pred tým. „Byt je dosť starý, ale mladým ľuďom to podľa mňa neprekáža. Musíme byť pripravení, že ho majiteľ každú chvíľu predá. Teraz tam bývame druhý rok.“
Na byte oceňuje hlavne jeho skvelú polohu: „Do školy aj do práce chodím pešo. Nedá sa to porovnať s tým, keď som bývala v Ivanke pri Dunaji a dochádzala.“ Za jednu izbu v novom rodinnom dome platila dvetisíc korún mesačne. „Bol to dom dievčaťa, ktorému ho postavili rodičia. Zatiaľ jej bol na nič, tak ho aspoň takto prenajímala, bolo to však hrozné.“
Cestovné z Ivanky ju mesačne vyšlo približne osemsto korún. „Keď som si to zrátala, platím vlastne o sedemsto korún viac a bývam vo veľkom byte, na výbornom mieste.“
(mož)
