Starosta má v obci rešpekt. „Aj sa porozprávame aj pohádame, ale naše vzťahy sú korektné,“ hovorí Ondrej Valík (na snímke druhý sprava).
„Len keby tú cestu urobili. Ešte pred rokom by ste k nám autom nevyšli, také blato tu bolo. Hotová katastrofa. Starosta nakoniec doviezol aspoň štrk, sami sme si ho porozsýpali,“ hovorí Žaneta Janičová.
S dcérkou Nikolkou stojí pred novostavbou s kamenným plotom. „Dvanásť rokov sme bývali u svokrovcov. Dom sme stavali dva roky, z čoho sa dalo a na čo sme mali peniaze. Kamene na stavbu a na plot sme zbierali a zvážali z lesa. Nežije sa nám tu zle. Ale mohlo by byť aj lepšie. Pravda, aj horšie,“ rozmýšľa mladá Rómka.
V susedstve býva Matúš Kováč. Pred domom stavia besiedku. „Hore sa môžu deti hrať, my môžeme posedieť pri kávičke. Spodok obmurujem. Bude tam garáž.“
Starostu si nevie vynachváliť: „Dobrý človek. Dakedy aj pokričí, ale má pravdu.“
Spolu s manželkou bol v zahraničí. „Potreboval som splatiť pôžičky. Z podpory to nešlo. Keď vonku pracujete, zarobíte. Rád by som aj tu pracoval. Ale nikto ma nezamestná. Keby bolo trošku viac peniažkov, všetko by bolo v poriadku. Ale čo sa dá čakať od štátu, v ktorom vládne korupcia. Na chudobu nikto nemyslí. Nás pokladajú za tú poslednú spodinu,“ hovorí.
V Ďurkove žije takmer 1500 obyvateľov, z toho 587 Rómov. Obci schválili projekt na výstavbu kanalizácie a novej cesty v rómskej osade. Náklady v plnej výške dostanú z fondu PHARE. V septembri je uzávierka verejnej súťaže na realizáciu projektu za 12 miliónov korún.
„Niektorí chcú všetko a naraz. Nedá sa to. Musel som ich trpezlivo presviedčať, že najskôr musíme osadu napojiť na kanalizáciu až potom sa dá budovať cesta. Keby sme to robili naopak, zopár miliónov by sme vyhodili do vzduchu. Viem, minúť peniaze na cestu by bolo možno pekné pre oči. My sa snažíme myslieť dopredu,“ vysvetľuje starosta Ondrej Valík.
Pripraviť kvalitný projekt podľa neho nie je nijaký problém. „Na to sú rôzne schémy. Problémom je skôr presvedčiť samotných občanov a zastupiteľstvo, aby ho schválilo.“
Ďurkov vybudoval spolu s Ruskovom čistiareň odpadových vôd, kanalizačný zberač a časť kanalizácie v obci. „Stavali sme to takmer dvanásť rokov z obecných peňazí, prispel aj fond životného prostredia. Na viac sme nemali. Keď chceme čističku spustiť, potrebujeme napojiť aj osadu. Jej obyvatelia majú na to rovnaké právo.“
Obec chce vybudovať pre mladé rodiny tri šesťbytovky. „Uvažovali sme o neštandardných bytoch. Tie ale podľa mňa nezodpovedajú štandardu bývania 21. storočia. Preto sme sa rozhodli pre sociálne byty na slušnej úrovni. Som presvedčený, že prostredie vychováva,“ tvrdí starosta.
Polovicu nákladov dostanú Ďurkovčania z únie, polovicu pozháňala obec. „Počítame s tým aj v rozpočte. Máme obecnú firmu, ktorá prináša obci nejaké peniaze, vezmeme si aj úver. Chceli sme začať už tohto rok, v prvom kole verejnej súťaže sa však neprihlásila ani jedna firma. Podmienky sú tvrdé. Musíme vypísať druhé kolo.“
V osade má obrovský rešpekt. Prezývajú ho „Železná ruka“. „Nemám problém komunikovať. Aj sa porozprávame, aj pokričíme na seba. Ale naše vzťahy sú korektné. Vidia, že sa im snažíme pomôcť. Ale vedia, že nič nedostanú len tak.“
Keď sme išli do osady, ulica bola takmer ľudoprázdna. Pri ceste späť už sa jej obyvatelia pretekali v čistení dvorov, kosení, upratovaní záhradiek.
