Komisia vypracuje hĺbkovú analýzu, v ktorej vláde odporučí výšku podielu, ktorý by mal fond predať strategickému investorovi. Podľa prezidenta fondu Jozefa Kojdu v súčasnosti existuje viacero alternatív, a to napríklad predaj 49 %, 51 % alebo 66 % akcií teplární. Zvyšný podiel akcií potom fond bezodplatne prevedie na mestá. "My sa podriadime rozhodnutiu vlády," skonštatoval Kojda.
Podľa FNM najvýhodnejšou alternatívou je však predaj majoritného balíka akcií vo všetkých teplárňach.
"Nikto nedá do firmy peniaze pokiaľ ju nemôže riadiť," uviedol šéf FNM. Rozhodnutie o spôsobe privatizácie sa bude týkať šiestich teplárenských spoločností. Tri akciové spoločnosti Zvolenská, Martinská a Žilinská teplárenská vznikli k 1. januáru 2002 rozčlenením štátneho podniku Stredoslovenské energetické závody Žilina na samostatné subjekty. Rozčlenením štátneho podniku Západoslovenské energetické závody vznikli akciové spoločnosti Bratislavská teplárenská a Trnavská teplárenská. Šiesta spoločnosť - Tepláreň Košice, vznikla na začiatku roka 2002, keď sa pôvodné Slovenské elektrárne rozčlenili na tri akciové spoločnosti. Práve predaj košickej teplárne pravdepodobne ako jediný nebude vo finálnej fáze závisieť od rozhodnutia vlády. Jej akcie totiž fond získal do svojho portfólia odlišným spôsobom, ako v piatich predchádzajúcich prípadoch a fond tak zrejme bude môcť rozhodnúť o nadobúdateľovi akcií bez súhlasu kabinetu.
Predaj akcií teplární strategickým investorom kritizovali predstavitelia miestnej samosprávy. Primátori dotknutých miest totiž chcú bezodplatným prevodom získať celý 100-percentný podiel v teplárenských spoločnostiach. V opačnom prípade sa budú snažiť niektoré mestá vybudovať vlastné zdroje energie. Takýto postup avizoval napríklad žilinský primátor Ján Slota.
md;it;mm
