vít Kaník, sociálna dávka tvorí minimálny základ, ktorý nemotivuje k jej dlhodobému poberaniu. Hlavným nástrojom zabezpečenia príjmu má byť podľa Kaníka práca. "Systém dávok pomoci v hmotnej núdzi je rovnomerne dopĺňaný novými piliermi sociálnej pomoci, najmä v oblasti rodinných prídavkov a daňových bonusov, aktivačných a ochranných príspevkov," konštatoval Kaník.
Aktivačný príspevok, na ktorý má právo občan v hmotnej núdzi, ak odpracoval minimálne 10 hodín mesačne na menších obecných službách alebo dobrovoľníckych prácach a splnil podmienky nároku na dávku, by sa mohol od septembra zvýšiť na 1 500 Sk zo súčasnej úrovne 1 000 Sk. "Zvýšenie aktivačného príspevku o 500 Sk by vytvorilo predpoklad ešte väčšej podpory aktívnych nezamestnaných, ktorí chcú pracovať," povedal minister.
V nábehu aktivačných prác sa prejavujú veľké rozdiely medzi jednotlivými okresmi. Podľa Kaníka sa pozícia samospráv posilnila, napriek tomu niektoré obce odmietli vytváranie pracovných miest s aktivačným príspevkom. "Samospráva by mala v rámci decentralizácie prijímať nielen finančné prostriedky, ale aj určitú mieru zodpovednosti," povedal Kaník. Minister tiež zdôraznil možnosť vytvárať pracovné miesta s aktivačným príspevkom aj u mimovládnych organizáciách, cirkví či občianskych združení.
Podľa riaditeľa Odboru sociálnej politiky Michala Horvátha slúžili dávky v systéme pred reformou ako náhrada príjmu a nie pomoc štátu v hmotnej núdzi. Výsledkom bolo vytváranie kultúry závislosti na dávkach a zneužívanie systému. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) bol systém do konca minulého roka neefektívny a drahý. "Hlavnou filozofiou reformy bola preto motivácia k aktivite a minimalizácia zneužívania," povedal Horváth. OECD podporuje systém, ktorý časť dávky podmieňuje aktivitou občana.
