Bratislava 4. marca (TASR) - Návrhy investičných zmlúv s juhokórejskou automobilkou Kia Motors a jej subdodávateľom Hyundai Mobis, ktorí plánujú do výstavby stredoeurópskeho závodu pri Žiline investovať 28 miliárd Sk, schválila vláda vo štvrtok v noci až po 3,5 hodinovom rokovaní.
Strana maďarskej koalície (SMK) prostredníctvom vicepremiéra Pála Csákyho totiž podľa ministra hospodárstva Pavla Ruska požadovala viac času na hlbšie preštudovanie rizík predloženej zmluvy. Nejasný bol aj postoj Kresťansko-demokratického hnutia. Po príchode ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana (SDKÚ) z cesty mimo Bratislavy približne o 23. hodine sa situácia v priebehu necelej polhodiny zmenila a premiér Mikuláš Dzurinda oznámil jednohlasné schválenie predložených zmlúv. Minister hospodárstva SR zrušil kvôli vzniknutej situácii aj prisľúbenú účasť v sledovanej diskusnej relácii Sito, kde sa mal v dueli stretnúť s predsedom strany SMER Robertom Ficom.
"Podstatou návrhu SMK, ktorý formuloval vicepremiér Csáky, bolo to, aby bolo viac času. Ale zdá sa, že ten čas by veľa toho nezmenil," vysvetlil premiér niekoľkonásobné diskusie ministrov v skupinkách zväčša podľa straníckej príslušnosti pred rokovacou miestnosťou. Dôležité však podľa premiéra je, že vláda nakoniec návrhy zmlúv schválila jednohlasne. "Pán Kukan sa nemusel vrátiť, ale bol na pracovnej ceste a vedel, že je ešte rokovanie vlády, tak prišiel na rokovanie vlády, nemusel sa vrátiť, veď sme rozhodli konsenzom," dodal na vysvetlenie.
Nevyhnutnosť rýchleho schválenia predložených zmlúv odôvodnil minister hospodárstva potrebou schváliť štátnu pomoc slovenským Úradom pre štátnu pomoc do 15. marca 2004 a následne Európskou komisiou do 15. apríla 2004, teda ešte pred vstupom SR do Európskej únie. Navyše juhokórejský partner má už podľa ministra Ruska pripravené úverové linky, ktorých oneskorené čerpanie by podľa jeho slov mohlo investorovi spôsobiť vyrubenie penále.
Pochybnosti niektorých členov vlády vyvolali podľa Ruska najmä riziká súvisiace so schválením štátnej pomoci, otázky spojené s výstavbou diaľnice až po Žilinu, rovnako ako aj spôsob financovania prostredníctvom prípadného viazania jednotlivých položiek ŠR.
"Celkový objem verejných výdavkov na tento projekt je 8,8 miliardy korún," vyčíslil návrh výšky vkladu štátu do projektu I. Mikloš. Z uvedenej čiastky viac ako 6,8 miliardy Sk majú tvoriť výdavky v zmysle platnej a harmonizovanej legislatívy o štátnej pomoci. Zostávajúcich menej ako 2 miliardy Sk majú podľa ministra financií predstavovať výdavky mimo rámec zákona o štátnej pomoci. Z plánovaných insentív pre tento rok vo výške približne 2 miliardy korún, by mali čisté výdavky štátu po odpočítaní spätných daňových príjmov tvoriť čiastku približne 1,5 až 1,6 miliardy Sk. Návrh financovania by mal byť na rokovanie vlády predložený do 10. apríla tohto roku. Keďže ide o citlivú otázku, prípadné viazanie prostriedkov sa bude podľa dnešnej dohody členov vlády prijímať výlučne konsenzom.
Ako ďalej uviedol minister hospodárstva Pavol Rusko, stimuly vo výške maximálne 15 % z plánovaného objemu investície budú v zmysle platnej legislatívy tvoriť grant na nákup investičného majetku, zákonom nárokovateľný transfer na rekvalifikáciu a podpora na tvorbu pracovných miest ako aj grant na nákup pozemku a natiahnutie infraštruktúry na vytipovanom pozemku. "Je to 15 % z výšky investície a výška investície bude známa vtedy, keď sa reálne nastaví. Dnes vieme, že to je niečo medzi 700 miliónov až miliardou eúr," vysvetlil 15 % z investície. "Nemôžeme ísť vyššie," zdôraznil.
Na podobný projekt francúzskej automobilky PSA v Trnave schválil Úrad pre štátnu pomoc v roku 2003 štátnu pomoc vo výške 4,521 miliardy Sk. Podľa Národnej stratégie podpory priamych investícií pritom francúzska francúzska automobilka požiadala štát o podporu vo výške takmer 4,8 miliardy Sk. Na výkup pozemkov a prípravu lokality malo byť použitých 1,47 miliardy Sk. Na rekvalifikáciu a vytvorenie 3 500 nových pracovných miest mal štát podľa prílohy stratégie prispieť ďalšími 725 miliónmi Sk. Formou daňového úveru žiadala francúzska automobilka o stimul v objeme 177,1 milióna Sk. Ďalších 2,4 miliardy Sk by mala tvoriť nešpecifikovaná dotácia v zmysle zákona o štátnej pomoci. Pôvodná Žiadosť PSA o stimuly sa pritom podľa prílohy stratégie viazala na investíciu v celkovej výške 32,4 miliardy Sk.
Okrem investičných stimulov obsahuje text utajených zmlúv podľa ministra hospodárstva aj záväzok štátu dostavať 40-kilometrový úsek diaľnice Ladce - Žilina do konca novembra 2006. Dobudovanie diaľnice si podľa rezortu dopravy vyžiada približne 22 miliárd Sk. Úseky Ladce-Sverepec a Hričovské Podhradie-Žilina by mal prefinancovať štát. Projekt si podľa predbežných odhadov vyžiada 9,808 miliardy Sk. Na diaľnicu Sverepec-Vrtižer plánuje rezort dopravy použiť z Kohézneho fondu a národných zdrojov 8,518 miliardy Sk. Úsek Vrtižer-Hričovské Podhradie s rozpočtovanými nákladmi 3,746 miliardy Sk chce ministerstvo dopravy dočasne prefinancovať prostredníctvom víťaza výberového konania na túto stavbu, ktorým je Doprastav, a. s. Spoločnosť v súčasnosti už rokuje s bankami o možnostiach čerpania úveru.
Výstavbu novej automobilky s výrobnou kapacitou 200 000 áut ročne plánuje Kia začať ešte v tomto roku. Nový závod, postavený v katastri obcí Mojš, Teplička nad Váhom, Nededza a Gbeľany, má byť dokončený koncom roku 2006. Strategická investícia vytvorí v regióne priamo 2 400 nových pracovných miest. Celá produkcia nového závodu má byť určená pre európsky trh.