BRATISLAVA 9. marca (SITA) - Náklady potrebné na vytvorenie hlbinného úložiska, ktoré slúži pre definitívne uloženie vyhoreného jadrového paliva a vysokoaktívnych odpadov, predstavujú 71,125 mld. Sk. Podľa materiálu ministerstva hospodárstva SR hlbinné úložisko pritom musí byť vytvorené najneskôr v roku 2030 a začiatok prevádzky úložiska sa predpokladá v roku 2037. Vyplýva to z materiálu aktualizovanej prognózy finančného zvládnutia zadnej časti jadrovej energetiky v SR, ktorý je v pripomienkovom konaní a mala by sa ním zaoberať vláda.
Predkladaný materiál preukazuje reálne riziko, že pri zachovaní súčasného stavu pri tvorbe a čerpaní
Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi bude možné zabezpečiť len 39 % finančných prostriedkov potrebných na plné finančné zvládnutie zadnej časti jadrovej energetiky. Celkový odhadovaný deficit je vo výške približne 89 mld. Sk. "Je preto potrebné okrem presného ocenenia výšky tohto deficitu urobiť aj potrebné kroky pre zabezpečenie dodatočných finančných zdrojov," uvádza sa v materiáli. Výsledky predkladanej analýzy boli kalkulované pre variant priameho ukladania vyhoretého jadrového paliva na území SR, pričom nebola uvažovaná dostavba tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a bolo zohľadnené predčasné odstavenie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006 až 2008.
Podľa materiálu Slovenská republika je jednou z mála európskych krajín s jadrovým programom, ktorá zatiaľ nemá zriadenú správu úložísk. Z tohto dôvodu bola podaná žiadosť o zaradenie projektu v rámci programu PHARE, ktorý bude zameraný na prípravu zriadenia takejto inštitúcie. Účelom tohto projektu je v prvej časti technická pomoc orgánom Slovenskej republiky pri ustanovovaní národnej agentúry pre ukladanie rádioaktívnych odpadov a vo vývoji potrebných predpisov a dokumentácie.
Zadná časť jadrovej energetiky je medzinárodne používaný termín, pod ktorým sa rozumie proces vyraďovania jadrových zariadení a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom. Zahrňuje teda všetky činnosti spojené s uvedením lokality, na ktorej bola jadrová elektráreň vybudovaná do pôvodného stavu, vrátane bezpečného zneškodnenia všetkých odpadov, ktoré v procese prevádzky jadrovej elektrárne vznikli.