BRATISLAVA 18. marca (SITA) - Lisabonská stratégia, ktorá predpokladá, že ekonomika Európskej únie (EÚ) bude najkonkurencieschopnejšou na svete sa podľa ministra financií SR Ivana Mikloša nebude dať do roku 2010 dosiahnuť. Podľa Mikloša narastá medzera medzi EÚ a USA vo výške hrubého domáceho produktu na obyvateľa a znižuje sa aj potenciál ďalšieho rastu. Príčinami aktuálneho stavu EÚ sú podľa neho nízka produktivita práce, rast nezamestnanosti a pokles výdavkov na výskum a vývoj. "Ak sa neudejú dôležité zmeny v politike súčasných 15-tich krajín EÚ, lisabonská stratégia sa stane len pekným, ale nerealizovateľným cieľom," povedal Mikloš na medzinárodnej konferencii Ekonomické reformy pre Európu.
Nové pristupujúce krajiny môžu byť podľa ministra Mikloša pre členské krajiny EÚ stimulom, pretože majú vyšší ekonomický rast a napredujú dynamickejšie. Dôraz EÚ treba podľa Mikloša klásť na inštitucionálne a štrukturálne reformy ako sú daňová, dôchodková a sociálna reforma. Súčasné krajiny EÚ majú podľa neho vysoké zdanenie, nepriaznivejšie podnikateľské prostredie a slabú flexibilitu trhu práce. Dôchodková reforma je podľa Mikloša na Slovensku najagresívnejšia. "Spĺňa všetky kritériá, ktoré stanovila Európska komisia," konštatoval Mikloš. V ostatných krajinách sú podľa neho dôchodkové reformy miernejšie.
"Daňová reforma SR prináša stimuly pre zahraničné investície a výhodnejšie daňové podmienky lákajú investorov presúvať sa do SR," uviedol Mikloš. "Slovenská daňová reforma tlačí susedné aj ostatné krajiny meniť svoje daňové systémy," povedal minister financií Slovinska Dusan Mramor. EÚ by však podľa neho potrebovala na splnenie lisabonskej stratégie ďalšiu úniu, ktorá by tieto ciele splnila. Naplniť zámery lisabonskej agendy je totiž podľa neho nemožné. "Radi by sme investovali do vedy a výskumu, do vzdelania, regionálneho rozvoja a priemyselného rozvoja, avšak máme iné výdavky na reštrukturalizáciu, napríklad na poľnohospodárstvo," povedal Mramor. Ako dodal, Slovinsko bude mať vyššie náklady po vstupe do EÚ na kontrolu schengenských hraníc. "K tomu sa pridajú aj výdavky spojené so vstupom do NATO," povedal Mramor.
Slovinsku sa podarilo znížiť v posledných rokoch svoju infláciu na 3,6 percenta. "Od roku 1989 sme zaznamenali stabilný pokles inflácie," povedal Mramor. Naproti tomu priemerná inflácia SR dosiahla vlani 8,5 percenta. "Je to len dočasný jav, ktorý spôsobili deregulácie cien," povedal Mikloš. Od roku 2006 nebude podľa neho inflácia na Slovensku vyššia ako v EÚ.
br;jm;bt
