Mesto má svoje čaro a svojim obyvateľom poskytuje rôzne radosti. Relatívny komfort je však vyvážený hlukom, špinou a zlým vzduchom. Protipólom mestského zhonu je zdanlivo idylické bývanie na vidieku. Ľudia odchá-dzajú z miest. Aké sú ich dôvody? Vyhrali tí, čo predali mestský panelákový byt a presťahovali sa do domčeka na dedine? Zapadli do dedinského prostredia, alebo si žijú vlastným životom?
Mačiatka a koza vylepšujú rodinný rozpočet
Eva a Ján žiadny byt nepredali - jednoducho nemali dosť peňazí na to, aby si byt kúpili. "Dali sme dokopy Evine úspory a moje stavebné sporenie, aby sme mohli vyplatiť rodinu a nasťahovali sme sa do tohto domu po dedovi," vysvetľujú. "Je malý, ale zatiaľ sme iba traja, tak nám to stačí. Z jedného platu by sme aj tak mali problém zaplatiť nájomné, elektrinu a ostatné výdavky na život v meste."
Domček vo Viničnom má dve izby vykurované liatinovou pecou. Kúri sa drevom, ktoré v lete narúbal domáci pán. Z kuchynky sa vychádza na malú zastrešenú terasu, kde sa príjemne sedí za horúcich letných večerov. K domu patrí zeleninová záhrada a niekoľko ovocných stromov.
Ján dochádza za prácou do mesta a vo voľnom čase skúša hospodáriť. Hneď v prvú jeseň zložil z povaly dedov lis a urobil vlastné víno tak, ako to vídal, keď bol malý. Spoločne obrobili záhradku a nedávno si obstarali dokonca kozu a naučili sa ju dojiť. "Známi nám poradili, ako sa robí syr, teraz máme každých pár dní hrudu vlastného," hovorí Eva. "Niekedy ho robíme s bylinkami, inokedy čistý, aby sa nám neprejedol. A malej z neho robím puding aj kašu."
Eva je doma s dieťaťom a chová perzské mačky. Biele, kávové, ryšavé aj modré - je ich plný dom. Mačiatka sa dobre predávajú a mladá rodina si vylepší finančný rozpočet.
Dom s veľkým pozemkom môže byť aj dobrá investícia
"Do domu som musela investovať, ale nebolo to až také zlé," pochvaľuje si rozhodnutie odísť z mesta pani Katarína. "Konštrukcia strechy bola zdravá, aj podlahy v poriadku, takže som dávala iba novú strechu, odkvapy a omietky. A v podkroví som dala urobiť samostatný byt aj s kúpeľňou - keby chcel prísť ku mne bývať syn. Ale tomu sa zatiaľ viac páči v meste, sem sa chodí iba v lete kúpať."
Pani Katarínu nedotiahli na vidiek bytové problémy, ale výhodná investícia - veľký dom s tristoárovým pozemkom dostala za dobrú cenu a očakáva, že jeho cena onedlho stúpne. "Potom uvidím, či sa mi ho oplatí predať," uvažuje. "Lebo určite by sa to tu dalo využiť na zaujímavé podnikanie. Veď Bratislava je blízko."
Ale rozhodnutie zatiaľ ešte zrejme nepadlo. A veľký dom s pozemkom na okrajoch osadený vysokými stromami, poskytuje svojej majiteľke príjemné bývanie a dostatok súkromia. "Niekedy sa mi zdá, že to ticho je až neskutočné," hovorí. "A keď mám chuť na ruch a spoločnosť, sadnem do auta a o chvíľu som v meste."
Panelákový byt nenatiahneš
"Roky som býval v rodinnom dome a možno preto ma bývanie v paneláku príliš nenadchlo," hovorí Rudo. "Keď som si ráno čistil zuby, počul som ako si sused nado mnou čistí zuby tiež. Keď som si večer chcel čítať v posteli, počúval som k tomu televízor od susedov. Teraz mám poriadneho psa, vlastné jablká a kúsok od domu potok, v ktorom je výborná rybačka." Rudo si bývanie na dedine pochvaľuje - tvrdí, že za dva roky na Záhorí pozná viac susedov ako za šesť rokov bývania v Petržalke. Je celkom zručný remeselník a tá "trocha" roboty (opravovanie plotov a starých odkvapových žľabov, kopanie drenážnych jarkov a iné) mu vraj stojí zato, že žije konečne "na svojom".
Starší rodinný dom si pomaly upravuje. "Zatiaľ som dal nové podlahy a podlahové kúrenie, pretože v zime boli deti večne nachladnuté. V paneláku na ôsmom poschodí boli navyknuté behať bosé, a to sa tu predsa len nedá," usmieva sa. "Teraz plánujeme prerobiť na detskú izbu zadnú miestnosť, kde mali predošlí majitelia komoru. V dome sa vždy dá niečo vymyslieť, ale panelákový byt neroztiahneš. Ak by sme potrebovali, dá sa tu urobiť aj podkrovie."
Jediný problém, na ktorý pred sťahovaním nepomysleli, je doprava. Cestovanie autobusmi sa zdražuje, pomaly sa už viac oplatí ísť autom ako autobusom. "Naša škodovka už melie s posledného a nové auto si asi nebudeme môcť dovoliť," hovorí Rudo. "Snáď sa to bude dať s tými autobusmi prežiť."
Bývanie na vidieku je pohodlnejšie a lacnejšie
Aj ďalší utečenci z mesta sú zatiaľ vidiekom nadšení. Zdena a Daniel sa so synom presťahovali do Kalinkova iba prednedávnom a už sa nevedia dočkať, kedy príde jar. "Chodievali sme sem občas k známym na víkendy a veľmi sa nám tu páčilo. Je fajn, že sa nám podarilo získať pozemok práve na tomto mieste. Kúsok sa prejdem a už som v lese, ráno sa budem pozerať do záhrady namiesto do ulice plnej zaparkovaných áut," hovorí Zdena. "Len tú záhradu treba ešte upraviť, ale na všetko príde čas," usmieva sa.
Dom je nový a veľkoryso riešený. K spálni rodičov aj k detskej izbe patrí šatník, na prízemí, samozrejme, jedna kúpeľňa pre hostí, na poschodí ďalšia obrovská pre domácich. "Nemám rada skrine a syn sa ich nedokázal naučiť používať... A kúpeľňa? Možno je trošku veľká, ale priestoru bolo dosť a už som mala po krk kúpeľ-ničiek, kde sa nezmestia ani dvaja ľudia naraz."
Do suterénu si rodinka kúpila kompletné vybavenie na stolný tenis, takže aj keď je vonku nevľúdne počasie, nemajú o zábavu a pohyb núdzu.
"Myslím, že bývanie na vidieku je pohodlnejšie a lacnejšie ako v meste," hovorí Zdena. "Oplatí sa aj dochádzať tých pár kilometrov. Za to, čo sme investovali do tohto domu, by sme mali v Bratislave možno dobrý byt, ale slušný dom určite nie. Mnoho našich známych sa už odsťahovalo do týchto končín, na Záhorie alebo smerom na Pezinok. Bližšie k mestu sa už asi nedá kúpiť dom za prijateľ-nú cenu." n
