Bratislava 16. októbra (TASR) - Nový zákon o poštových službách, vypracovaný Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR, vytvára podľa Zväzu zasielateľov Slovenska (ZZS) predpoklady na posilnenie dominantného postavenia Slovenskej pošty (SP), š. p.
Podľa prezidenta ZZS Františka Komoru by bolo po schválení zákona v jeho pôvodnom znení v parlamente ohrozené ďalšie zotrvanie špedičných subjektov na trhu zásielkových služieb, čím by sa zredukovala aj škála služieb, ktorú v súčasnosti ponúkajú svojim zákazníkom. ZZS bude počas prerokúvania návrhu zákona v parlamente iniciovať pozmeňujúce návrhy. Tých už bolo na hospodárskom výbore podaných vyše 80.
Jedným zo základných problémov vládnou schváleného zákona je podľa F. Komoru vágna zákonná definícia poštovej zásielky. Podľa zákona budú pod ňu spadať listové zásielky, balíky do hmotnosti 31,5 kg a poštové poukazy poštového platobného styku. "Zákon nerozlišuje medzi balíkovým, zasielateľským či kuriérskym systémom", čo podľa F. Komoru znamená, že norme budú zhodne podliehať okrem členov zasielateľského zväzu aj Železnice SR, Česmad či aerolínie. "Je však nutné si uvedomiť, že za poštovú službu budú považované aj služby, ktoré Slovenská pošta nikdy nevykonávala a pravdepodobne ani vykonávať nebude."
S vymedzením poštovej zásielky úzko súvisí pojem univerzálna poštová služba. Tá je v zákone definovaná ako súbor poštových služieb, ktoré musí poštový podnik prevádzkovať pre najširšiu verejnosť za rovnakých podmienok na celom území štátu. Keďže cena týchto služieb obyvateľstvu bude regulované štátom, získa Slovenská pošta ako kompenzáciu monopol na isté druhy zásielok, predstavujúci poštovú výhradu. Z činností, ktoré budú predmetom poštovej výhrady, sú pod sankciou vylúčené všetky ostatné poštové podniky.
Poštová výhrada by mala podľa požiadaviek Slovenskej pošty a odborov stúpnuť zo súčasných 500 gramov na 1000 gramov, a to na prechodné obdobie do času integrácie SR do Európskej únie. ZZS pritom upozorňuje na to, že v súčasnosti platná smernica EÚ stanovuje poštovú výhradu maximálne do výšky 350 gramov, pričom by mala v budúcnosti klesnúť na 200 g. Ak poskytovateľ univerzálnej služby (SP) nedosiahne primeraný zisk, poštové podniky sú mu povinné prispieť kompenzačným príspevkom. Keďže nový zákon pozná len jedno rozlišovacie kritérium, a to hmotnosť zásielky, kompenzáciu môžu podľa F. Komoru platiť aj podniky, ktoré pošte nekonkurujú, len majú rovnakú hmotnosť zásielky (expresné prepravy, prepravy nebezpečných látok a nadrozmery). "Nespravodlivosť zákona teda vidíme v tom, že to, čo pošta nevie urobiť a robia to iní, môže byť vďaka nepresnej definícii zaťažené kompenzačným poplatkom."
O kompenzačný príspevok môže pošta súčasne požiadať, ak všetky podniky, podnikajúce na trhu, prekročia u určitej služby, spadajúcej podľa rozhodnutia novokonštituovaného Poštového úradu do univerzálnej služby, podiel 20 %. Môže tak dôjsť k situácii, že výnosy zo zásielky malých podnikov (spolupracujúcich zväčša v rámci jednej zásielky) môžu byť do výnosov na kalkuláciu trhového postavenia započítané niekoľkokrát. Poštový úrad musí zo súhrnu kompenzačných príspevkov uhradiť takú sumu, aby pošta dosiahla primeraný zisk.
Dôležitým z hľadiska vytvárania a regulovania poštového trhu je zákonom stanovené vytvorenie nezávislého orgánu štátnej správy, Poštového úradu. V jeho kompetencii bude regulácia poštových služieb, dohľad nad ich poskytovaním ako aj udeľovanie poštových licencií, všeobecných povolení a rozhodnutí o povinnom príspevku na kompenzáciu straty pre poskytovateľa univerzálnej služby.
Nový poštový zákon nahradí doteraz platný zákon o pošte (poštový zákon) z roku 1946.
