BRATISLAVA 6. apríla (SITA) - Územné samosprávy si podľa nového systému financovania obcí a vyšších územných celkov (VÚC) budú môcť od roku 2005 voľne stanoviť výšku dane z nehnuteľností, miestnych daní aj cestnej dane. Ako uviedol minister financií Ivan Mikloš pri utorkovej prezentácii fiškálnej decentralizácie, nič im nebude určovať výšku týchto daní. "Ak nezmenia tú, ktorá platí dnes, tak bude platiť aj naďalej. Ak prijmú všeobecným záväzným stanovením inú úroveň, tak bude iná," dodal Mikloš, podľa ktorého nový systém financovania obcí a VÚC posilní vlastné príjmy územných samospráv.
"Miestnymi daňami bude daň z nehnuteľností a transformované dnešné miestne poplatky a do miestnych daní budeme zaraďovať aj cestnú daň, ktorej výnos by mal byť podľa nášho návrhu výnosom VÚC," uviedol minister. Daň z nehnuteľností sa pritom bude týkať všetkých nehnuteľností - aj štátnych alebo samosprávnych. Výnos z tejto dane by od budúceho roka mal byť príjmom mesta a nie mestskej časti tak, ako je to v súčasnosti.
Výnos dane z príjmov fyzických osôb by takmer celý, len okrem 2,1-percentného podielu, mal byť od roku 2005 výnosom miestnych a regionálnych samospráv, pričom 70,9 % výnosu bude príjmom obcí a 27 % príjmom VÚC. "Výhodou je, že výnos tejto dane je stabilný, predvídateľný a mal by rásť rýchlejšie, ako rastú celkové náklady, nakoľko sa očakáva rast reálnych miezd aj zamestnanosti," uviedol Mikloš. Od roku 2006 by mali mať obce vyššie príjmy z tohto titulu podľa neho o 1,4 mld. Sk a v nasledujúcom roku by to malo byť o 3,1 mld. Sk viac v porovnaní so súčasným spôsobom financovania originálnych právomocí a kompetencií.
V budúcom roku by však územná samospráva nemala dostať podľa návrhu fiškálnej decentralizácie viac, ako je navrhnuté vo východiskách verejných financií. "Zmení sa len štruktúra a spôsob prideľovania prostriedkov. Pozitívny nárast objemu zdrojov by mal byť od roku 2006," uviedol Mikloš. Ak by sa fiškálna decentralizácia neschválila, samosprávy by boli financované tak ako teraz, cez podielové dane a cez rozpočtovú kapitolu súhrn finančný vzťah k obciam a VÚC. To by však bolo pre samosprávu podľa Mikloša menej výhodné ako navrhovaný model.
Nariadenie vlády by malo stanoviť, ako sa výnos dane z príjmov fyzických osôb rozdelí medzi jednotlivé VÚC a obce. "Sú tam navrhnuté kritériá, ktoré majú tesnú väzbu na kompetencie. Napríklad u obcí je dôležitým kritériom počet detí vo veku 3 až 13 rokov, pretože obce zabezpečujú kompetencie v oblasti základného školstva. Pri VÚC je jedným z kritérií počet obyvateľov vo veku od 15 do 18 rokov, lebo zabezpečujú stredné školstvo, ale pomerne vysokú váhu bude mať počet obyvateľov v dôchodkovom veku alebo dĺžka ciest druhej a tretej triedy, ktorých údržba je v kompetencii VÚC," skonštatoval Mikloš. Ďalším kritériom bude hustota obyvateľstva, pričom čím nižšia hustota obyvateľstva, tým vyšší príspevok z tejto dane, pretože tým vyššie sú výdavky VÚC na autobusovú dopravu.
V rámci diskusie pri predstavovaní fiškálnej decentralizácie kritizovali zástupcovia samospráv a VÚC najmä regionálne rozdiely, ako aj povinnosť VÚC zapojiť sa do systému štátnej pokladnice. Mikloš im prisľúbil, že sa bude snažiť presadiť, aby sa pripojenie VÚC do systému pokladnice posunulo na koniec roka. Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Sýkoru bude pravdepodobne pri diskusii problémom objem prostriedkov pre samosprávu v budúcom roku. "Zdá sa, že objem prostriedkov bude ten istý ako v tomto roku a my už teraz cítime veľké napätie súvisiace s tým, že na obce prešli kompetencie, ale neprešli adekvátne prostriedky," uviedol Sýkora. Schválenie fiškálnej decentralizácie ešte podľa neho nie je isté, takže sa podľa neho nemali už tento rok zrušiť niektoré miestne poplatky. "Vlastné príjmy obcí sa znížia, takže možno budeme mať ešte horší stav ako predtým," skonštatoval.
Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu.
