Pri pretrvávajúcom záujme o stavebné parcely realitné alebo investičné spoločnosti hľadajú možnosti, ako ich získať v lokalitách zaujímavých pre klientov. Vo vyhliadnutej oblasti skupujú záhrady, vinice, inú poľnohospodársku, lesnú či ostatnú pôdu, ktorú je možné z vyňať z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, premieňajú ju na stavebné parcely a potom ponúkať na predaj. Spôsoby sú pri predaji pozemkov v nezastavanej lokalite sú dva. Pri prvom má predávajúci vypracovanú a odsúhlasenú urbanistickú štúdiu územia a ponúka na predaj pozemky bez inžinierskych sietí, ktoré sa dobudujú potom, ako kupujúci zložia dohodnutú zálohu na pozemok. Tento spôsob vyžaduje dávku trpezlivosti, a to niekedy riadnu. Je totiž spojený s dlhými čakacími lehotami, pretože od zaplatenia zálohy po získanie parcely, na ktorej možno začať stavať, uplynie aj niekoľko rokov (treba sa pripraviť aj na obdobie 2-5 rokov). Pri druhom spôsobe prístupové komunikácie a inžinierske siete spoločnosť dobuduje na vlastné náklady, pozemky ponúka ako hotový produkt a sú vhodné na okamžitú výstavbu.
Vecné bremeno je problém
V jednom i druhom prípade by si však mal kupujúci overiť, ako sú naplánované, prípadne ako vedú k jeho pozemku inžinierske siete, a či siete k susedovi náhodou neprechádzajú práve cez jeho parcelu, takže má na nej uvalené vecné bremeno. Prečo je vecné bremeno problémom? Poznám prípad, keď stavebník kúpil parcelu bez overenia si informácií aj z inej strany, ako od predávajúceho. Tak došlo k situácii, že časť jeho pozemku, hraničiaca s komunikáciou, musela zostať verejne prístupná, ale o tom ho predávajúca spoločnosť neinformovala. Svoj pozemok si mohol oplotiť až meter od cesty, pretože na tomto území viedol elektrický kábel k susedovi. Prišiel o možnosť využívať 20 m2 pozemku, napriek tomu, že za tieto metre zaplatil niekoľko tisíc korún. Ďalším problémom bol kanalizačný zberač vedúci k hornému susedovi, ktorý sa nachádzal tiež na jeho pozemku. Kanalizácia si vyžaduje ochranné pásmo, a to malo obmedzujúci vplyv na architektúru plánovaného domu, jeho výstavbu i navrhnutie záhrady.
Znehodnotenie pozemku vecným bremenom nám až tak nemusí prekážať, kým všetko funguje. Horšie je, ak sa stane havária na našom pozemku, ale ,,v susedovom zberači” a pre poruchu opravári rozkopú udržiavanú a viac rokov budovanú záhradu.
Problémy technické i susedské
V zastavanom území, keď si investor kúpi parcelu aj s existujúcim domom, väčšinou nie sú problémy tohto druhu, veď dom má zvyčajne vybudované všetky inžinierske siete aj prístupovú komunikáciu. Ale aj tu môžu čakať prekvapenia. Zase jeden prípad z praxe. Stavebník si kúpil pozemok aj s domom a chystal sa ho rekonštruovať. Márne však hľadal vlastnú prípojku vody, na ktorú by sa napojil, a vlastný vodomer. Voda v dome bola, ani vodárne sa nesťažovali, že by im za odobratú vodu nikto neplatil. V priebehu prípravných prác vysvitlo, že vodomer je spolu so susedovým vodomerom v jednej vodomernej šachte, a to na pozemku suseda. Na niektorých miestach v Bratislave stále existujú prípady, že na jednu vodomernú šachtu je napojených niekoľko domov, a ktorá to je, treba pracne vypátrať.
Nepríjemnosti sa však môžu objaviť aj zo strany, odkiaľ ich vôbec neočakávate. Stačí taká maličkosť, ako susedov strešný žľab a zvod vody, ktorý ústi na vašom pozemku. Rodina, ktorá si pozemok s takýmto bremenom kúpila, si vôbec nemyslela, že by raz mohli byť príčinou nejakých problémov. Po dokončení nového domu v zastavanom území v jednej malej mestskej časti, sa začali dostávať do permanentného konfliktu so susedkou. Stará pani upodozrievala nových susedov z toho, že úmyselne zanášajú a upchávajú jej rigol a dažďovú vpusť. Radosť z bývania v novom dome bola celkom zbytočne narušovaná zlými susedskými vzťahmi.
Autor: -Ing. arch. Irena Dorotjaková-
