Ružomberok 13. mája (TASR) - Slovenskí výrobcovia bryndze už rokujú o jej prvých možných dodávkach na nemecký, rakúsky či poľský trh. Pre TASR to uviedol predseda Cechu bryndziarov v Ružomberku Peter Lajda s tým, že doteraz sa zhruba jedna tretina celoslovenskej produkcie bryndze v objeme asi 3 000 ton exportovala najmä do Českej republiky a Maďarska.
Tradičná bryndza, ktorú smie v rámci Európskej únie (EÚ) produkovať jedine Slovensko, sa môže pod názvom Slovenská bryndza vyrábať len z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Môže sa však pripraviť aj z mlieka, ktoré bolo po pasterizácii opäť obohatené o tie užitočné mikroorganizmy, ktoré odstránil práve tento výrobný proces. Bryndza, ktorá je tepelne upravovaná, teda termizovaná, už nemôže niesť v názve prívlastok slovenská.
Na výrobu slovenskej bryndze sa podľa protokolu EÚ môže využiť syr od oviec chovaných na vymedzenom území Slovenska, najmä v jeho severnej, strednej a vo východnej časti. Nevýhodou bryndze z nepasterizovaného mlieka je, že má asi o polovicu kratšiu trvanlivosť oproti pasterizovanej, ktorej lehota spotreby môže presiahnuť aj 30 dní. Obchodníci, najmä obchodné reťazce, majú však záujem o tzv. trvanlivé potravinové výrobky, ktoré sa rýchlo nekazia. Výrobcovia preto v nich tepelne odstraňujú spolu so škodlivými aj zdraviu prospešné mikroorganizmy, povedal Lajda.
Nevýhodou pasterizovanej bryndze je, že stráca na pôvodnej chuti, konzistencii, ako aj na zdraviu prospešných účinkoch. Nepasterizovaná bryndza podporuje trávenie, pravdepodobne, obmedzuje aj vznik rakoviny hrubého čreva, dodal Lajda.
Na Slovensku je šesť tradičných malých bryndziarní a najstaršie z nich s vyše storočnou históriou sú vo Zvolenskej Slatine a v Ružomberku. Okrem nich bryndzu vyrábajú aj priemyselne v troch mliekarňach.
