Bratislava 18. mája (TASR) - Žilinský primátor Ján Slota sa síce aktivizuje pri hľadaní súkromných investorov pre diaľnicu Ladce-Žilina, ale rezort dopravy by skôr privítal, keby pomohol pri výkupoch pozemkov pod týmto úsekom. Financovanie už totiž má štát doriešené tak, aby túto diaľnicu dokázal pre novú automobilku juhokórejskej Kia dostavať podľa prísľubu do jesene roku 2006, ale problémom sú práve pozemky.
Informuje o tom hovorca Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR Tomáš Šarluška s tým, že najvážnejším problémom pre celý úsek nie je financovanie, ale premostenie pri Považskej Bystrici. Hovorí totiž, že mesto pod tlakom občianskych iniciatív nevydá stavebné povolenie, a potom štát bude musieť prijať iné, náhradné riešenia, ktoré však nezabezpečia plynulú diaľničnú prepravu na celom prisľúbenom úseku.
Ak mesto Považská Bystrica nevydá povolenie, bude podľa Šarlušku diaľnica na tomto krátkom úseku chýbať a kamióny budú prechádzať cez mesto. "Tunel by bol totiž veľmi drahý a na vyriešenie tohto problému by sa v budúcnosti mohlo uvažovať aj o obídení Považskej Bystrice diaľničným úsekom vedeným k Púchovu," hovorí Šarluška.
Plány primátora Slotu, ktorý rokoval s americkým investorom Sovereign Financial Group, podľa Šarlušku narážajú na to, že svoje zdroje by táto firma z Atlanty poskytla iba v prípade udelenia štátnych záruk. To by viedlo k zvýšeniu štátneho dlhu, čo nechce ani Ministerstvo financií SR. "Takýchto ponúk na diaľnice s vyžadovanými štátnymi zárukami máme niekoľko aj od Slovenskej sporiteľne, VÚB či zahraničných bánk. My však nechceme, aby súkromní investori do diaľnic zaťažovali štátny dlh a navyše, chceme ich hľadať v pripravovaných verejných tendroch," hovorí Šarluška.
Problém poskytnutia štátnych záruk pre uvedeného amerického investora potvrdzuje aj hovorca MF Peter Papanek. "Podrobnosti nevieme, ale vo všeobecnosti sa bránime poskytovaniu štátnych záruk na úvery a pôžičky. Vlaňajší i tento rok sme neposkytli už ani jednu," hovorí Papanek. Podľa neho si momentálne už Slovensko vie požičať v zahraničí veľmi výhodne, ale je otázne, čo je naozaj najlepšie z toho, čo sa ponúka.
Rozdiel pri EIB je podľa Šarlušku práve v tom, že tá je svoje úvery ochotná na slovenské diaľnice poskytnúť aj v prípade, ak ich bude garantovať iba štátna Diaľničná spoločnosť so svojimi príjmami z diaľničných poplatkov či z výberu spotrebnej dane z pohonných látok. Na úsek Ladce-Žilina sa podľa Šarlušku dá od EIB hneď teraz čerpať zhruba 900 miliónov Sk z už dávnejšie poskytnutých pôžičiek a ďalších 19 miliárd Sk by mohlo na Slovensko prísť začiatkom budúceho roku.
