Bratislava 11. júna (TASR) - Už vlani celá Európska únia aj s kandidátskymi krajinami zakázala skrmovanie mäsokostných múčok nielen u dobytka, ale aj u ošípaných a hydiny, a tak bolo aj slovenským poľnohospodárom jasné, že budú musieť prejsť na dovozy oveľa drahšej sóje zo zahraničia. Svoje zámery v rastlinnej výrobe však novej situácii domáci agrosektor neprispôsobil, keď tak ako po minulé roky sa aj tento rok vysiala sója len na niekoľkých tisícoch hektárov (ha). Vyššie ceny sójových krmív z dovozu pritom môžu v dlhodobejšom rámci zdvihnúť aj ceny mäsa pre spotrebiteľov.
"Nemáme páky na to, aby sme poľnohospodárov nútili pestovať sóju. Je to ich slobodné rozhodnutie. Osveta tu je, robí sa viacero seminárov," hovorí riaditeľ odboru rastlinných komodít Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Štefan Adame s tým, že aj napriek štátnym podporám na pestovanie tejto plodiny v posledných rokoch domáca poľnovýroba vždy vysieva ani nie 10 000 ha ročne.
"Pestovateľov k sóji musí prinútiť ekonomická nevyhnutnosť. Zaujímavé by bolo, keby EÚ povolila pestovanie geneticky upravenej sóje, pretože na rozdiel od kukurice by sme u nej vedeli namnožiť aj osivo," hovorí jeden z významnejších slovenských pestovateľov sóje, generálny riaditeľ Agrocontraktu Mikuláš Marian Záhumenský s tým, že v posledných rokoch sa na Slovensko dovážali sójové šroty a pokrutiny až za asi 2 miliardy Sk ročne a po zákaze skrmovania mäsokostných múčok to je ešte viac. "Sója by sa mala rozšíriť, lebo by to pomohlo aj obchodnej bilancii," pokračuje Záhumenský. Špeciálne sklady pre sóju, ktorá sa musí pred naskladnením tepelne ošetriť, by sa pritom podľa Záhumenského dali vybudovať aj za pomoci fondov EÚ.
Veľkú konzervatívnosť poľnohospodárov potvrdzuje aj hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec aj keď podľa neho odborníci upozorňujú, že by sa na Slovensku mohlo pestovať až zhruba 60 000 ha sóje. "Pestovatelia sú dosť konzervatívni. Efektívne programy jej pestovania hovoria o potrebe dosahovať hektárové výnosy aspoň na úrovni 2,5 t/ha a Slováci sa často dostali len k 2 t/ha," hovorí Nemec s tým, že podľa neho je možné zákaz skrmovania múčok u ošípaných a hydiny ešte zvrátiť.
Pri schvaľovaní tohto zákazu boli za to podľa Nemca iba ôsmi členovia starej európskej pätnástky a novým desiatim členom prijatým v máji tohto roka sa to tiež nepáči. "V novej EÚ s 25 členmi môže nastať iná situácia. Zákaz je nadbytočný, pretože do mäsokostných múčok sa už dnes nedávajú žiadne uhynuté zvieratá, ale len nevyužité časti tiel tých zvierat, ktoré sa dostali aj do potravinových reťazcov ľudí," hovorí Nemec.
Zatiaľ je ale situácia taká, že múčky sú zakázané a jedinou náhradou bielkovín je sója. Navyše Záhumenský pripomína, že západná Európa si vie sóju doviesť lacnejšie, nakoľko ide o prímorské krajiny, a tak odpadajú vysoké náklady na dopravu. "Holandskí chovatelia si kilogram sóje dovezú o dve až tri koruny lacnejšie ako slovenskí," dodáva Záhumenský.
