omunikačnom priestore a byt sa stal zhlukom dverí a chodbičiek. Súčasné veľkorysé ponímanie bývania prijalo schodisko späť do otvoreného priestoru a ponúklo mu ďalšiu úlohu: stať sa estetickou dominantnou interiéru. Každé schodisko v interiéri však otvára priestor, vizuálne ho zväčšuje a prináša zaujímavé pohľady na dve horizontálne obytné roviny.
Schodisko by malo byť predovšetkým bezpečné
Občas sa však zabúda na pôvodnú a základnú funkciu schodiska – slúžiť ako bezpečná komunikačná zóna spájajúca horizontálne roviny bytu. Je zrejmé, že pri všetkých požiadavkách kladených na schodisko, by mali byť jeho základnou vlastnosťou bezpečnosť, pohodlie a stabilita. Na splnenie týchto požiadaviek musí spĺňať typologické požiadavky stavebnej normy. Správne zvolený konštrukčný systém zaručí potom jeho stabilitu.
Pri prekonávaní horizontálnych rovín v byte je najdôležitejší sklon schodiskového ramena. Najpoužívanejšie v obytných priestoroch sú sklony od 25 do 35 stupňov s výškou jednotlivých stupňov od 15 do 18 centimetrov. Pre príležitostne využívané miestnosti neobývaného podkrovia, technické miestnosti môžeme použiť aj rebríkový sklon schodiska okolo 50 stupňov a výškou stupňa do 24 centimetrov. Všeobecne platí, že strmší sklon a väčšia výška stupňa robia výstup namáhavejším a menej bezpečným, niekedy môže výrazne obmedziť aj prenášanie predmetov.
Úzke stupne sú nebezpečné najmä pri zostupe
Konštrukcia každého schodiska vychádza z proporcií ľudského tela, pričom je lepšie tieto údaje mierne predimenzovať. Hĺbka schodiskového stupňa spolu s dvojnásobkom jeho výšky by sa mala rovnať dĺžke ľudského kroku, čo je priemerne 63 centimetrov. Hĺbka stupňa by preto nemala byť menšia než 26 centimetrov. Užšie stupne obmedzujú pohodlnú a bezpečnú chôdzu, najmä pri zostupe, ktorý je vždy rizikovejším úkonom než výstup. Hĺbka stupňov musí byť však väčšia, keď ju má z vrchnej časti čiastočne prekrývať ďalší stupeň. V takom prípade by mohol byť obmedzený, či znemožnený zostup.
Rovnako platí, že výška stupňov musí byť vždy rovnaká. Ďalším pravidlom, ktoré treba rešpektovať je skutočnosť, že v jednom schodiskovom ramene by nemalo byť viac než 18 stupňov. Inak sa zvyšuje námaha pri výstupe. Schodisko preto treba pri prekonávaní väčšej výšky zalomiť, využiť podestu a podobne. Požiadavka na minimálnu podchodnú výšku 190 centimetrov zabezpečuje bezpečnosť chôdze. Šírka schodiskového ramena v rodinnom dome by nemala byť užšia než 80 centimetrov, pohodlnejšie sa nám však bude kráčať po 90 a viac centimetrov širokom schodisku.
Tvar schodiska vychádza aj z priestorových možností
Tvar a konštrukciu schodiska pri rešpektovaní uvedených zásad ovplyvňujú priestorové dispozície interiéru. Priamočiare jednoramenné schodiská sú vždy najbezpečnejšie a najpohodlnejšie. Uplatnia sa dobre najmä v úzky tvarovo lineárnych priestoroch. Pomerne dobre sa zariaďuje aj priestor, ktorý pod nimi vznikol, napríklad na úložné a odkladacie účely. Dvojramenné priamočiare schodiská v tvare L, V a podobné sú konštrukčne zložitejšie a drahšie, ale ušetria plošný priestor v interiéri. Krivočiare schodiská majú skosené stupne rozličných hĺbok. Využitie nachádzajú najmä tam, kde je nedostatok priestoru a navyše odvďačia atraktívnym vzhľadom.
Výhody a nevýhody kruhových schodísk
Kruhové, polkruhové, či elipsové a inak točené schodiská vytvoria skutočnú dominantu interiéru, samostatný architektonický prvok, ktorý vtlačí pečať každému priestoru. Obvykle však prinášajú sťažené možnosti chôdze a zhoršenú možnosť prenášania predmetov, najmä väčších rozmerov. Mávajú menšiu šírku ramien už od 60 centimetrov, zvýšený sklon stúpania a malý polomer zakrivenia na vnútornej strane. Z toho vyplýva i výrazne zmenšená hĺbka stupňa na tejto strane, ktorá by však nemala byť menšia než 16 centimetrov. Tieto dispozície spolu s oblými krivkami konštrukcie dodávajú priestoru dynamiku, ale zároveň nás oberajú o pocit bezpečia. To zvýrazňuje u mnohých ľudí aj vzdušná konštrukcia stupňov bez podstupníc, čo však zaujme eleganciou pri pohľade na schodisko a zvyšuje možnosti osvetlenia schodov.
V menej priestranných interiéroch sa inštaluje schodisko pri stene, v priestrannejších aj v centrálnej časti, čo zvýrazňuje jeho dominantnú funkciu. Tá vynikne najmä vtedy, keď schody končia na galérii na vyššom poschodí.
Bežné sú drevené konštrukcie
Konštrukcia by mala vychádzať z materiálov použitých v ostatných častiach interiéru. Najčastejšie a všade aplikovateľné sú drevené konštrukcie. Elegantne pôsobia kovové závesné konštrukcie, ktoré odľahčujú priestor a môžu byť kombinované aj použitím viacerých materiálov, najmä dreva, ktoré technicky a neosobne pôsobiaci kov oteplí. Schodiská z betónu a kameňa bývajú pre svoju masívnosť v okrajových častiach priestorov.
S výnimkou celodrevených schodov, sa pri konštrukcii schodísk často kombinuje viacero materiálov, ktoré majú zlepšiť priľnavosť chodidla k stupňu. Tak možno aplikovať rôzne koberce, podlahoviny, keramickú dlažbu a na zvýraznenie a ochranu hrán stupňov rozličné lišty.
Súčasťou schodísk býva zábradlie. Poskytuje ochranu pred prípadným prepadnutím do strany, ale aj potrebnú oporu pri výstupe a zostupe. Medzery zvislých častí a otvory v zábradlí by nemali byť menšie než 12 centimetrov, pretože by mohli byť nebezpečné najmä pre malé deti. Výplň zábradlia z bezpečnostného skla či iného materiálu pomôže bezpečnosti celej konštrukcie, mnohým ľuďom dodá aj pocit istoty. Požiadavky na stabilitu a pevnosť sú samozrejmé.
Ak vedie schodisko medzi dvoma stenami, musí mať aspoň na jednej strane držadlo.
Farby nie sú iba pre krásu
Farebnosť schodiska neurčuje iba výtvarné vyznenie interiéru. Je dôležitým aspektom bezpečného používania najmä pre lepšiu schopnosť odlíšenia jednotlivých stupňov, ale aj odlíšenia stupňov od podesty, bočných stien, zábradlia a podobne. Preto je rovnako dôležitá aj voľba spôsobu osvetlenia schodiska prírodným a umelým zdrojom. Tieto by nemali žiariť ostrým svetlom a tvrdými kontrastnými tieňmi, ale poskytovať mäkké rozptýlené svetlo. Umelé svetlo nesmie ani oslepovať priamym nasmerovaním, najmä ak vieme, že pri chôdzi po schodisku meníme výšku a svoj uhol k zdroju svetla. Veľmi dobrým riešením je zabudovanie osvetlenia nad ukončujúcim stupňom schodiskového ramena, prípadne do viacerých stupňov. A najlepším predpokladom pre bezpečné používanie schodiska je možnosť samostatne zapnúť osvetlenie na jeho konci i na začiatku.
Autor: Fero Divák
