Bratislava 27. októbra (TASR) - Vedenie Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ), ako aj predstavitelia Výskumného ústavu mliekarenského a Slovenskej akadémie vied (SAV) upozorňujú, že konzumácia nepasterizovanej bryndze môže byť zdraviu nebezpečná. Jej produkcia je síce povolená, ale nie všetky slovenské salaše, ktoré takúto bryndzu predávajú, vedia zabezpečiť úplnú elimináciu rizík patogénnych mikroorganizmov.
"Súčasná úroveň hygieny na slovenských salašoch negarantuje prijateľnú úroveň eliminácie patogénov. Spotrebiteľ sa vystavuje riziku. Bryndza by sa mala pasterizovať všetka. U kravského mlieka je to prikázané už dávno," hovorí Jozef Timko z Ústavu molekulárnej biológie SAV. Z celoslovenskej ročnej produkcie bryndze v objeme zhruba 4 000 ton pritom nepasterizovaná bryndza tvorí asi 20 % a ostatok tvorí jej pasterizovaná forma z väčších, technologicky lepšie vybavených podnikov.
SMZ však nechce produkciu nepasterizovanej bryndze nijako obmedzovať, o čom svedčí aj fakt, že prihláška o registráciu ochranného označenia "Slovenská bryndza" bola na pôdu Európskej únie zaslaná na všetky druhy bryndze. "Táto prihláška otvára priestor na výrobu pre všetkých producentov bryndze a rozhodne záujem trhu. Nechceme viesť voči menším producentom obchodnú vojnu, ale dôležité je aj zachovanie zdravotnej bezpečnosti. Časom sa môžu nájsť investori, ktorí situáciu na salašoch vylepšia. Možné je využiť aj fondy EÚ," hovorí predseda SMZ Ján Blcháč.
Na trhoch v zahraničí má zatiaľ šancu iba pasterizovaná bryndza. "Naša spoločnosť Bryndziareň a syráreň Zvolenská Slatina vyváža bryndzu hlavne do Českej republiky, Maďarska a Rakúska. Ale záujem je len o bezpečný výrobok z pasterizovanej bryndze. Nie je síce zakázané vyvážať aj nepasterizovanú bryndzu, ale pri terajšej situácii nie sú dostatočné garancie jej neškodnosti," informuje Bohuš Koliarik z vedenia tohto významného exportéra. Celkovo sa do cudziny vyváža zhruba tretina slovenskej bryndze.
Karol Herian z Výskumného ústavu mliekarenského upozorňuje, že podľa ich zisťovaní až 40 % vzoriek surového ovčieho mlieka nevyhovuje normám, a to sa tieto vzorky odoberajú len od najúspešnejších salašov. Celkovo má podľa neho na Slovensku osvedčenie o plnení hygienických noriem 187 salašov. Ďalších zhruba 200 salašov ním nedisponuje, ale aj napriek tomu svoje tepelne neošetrené výrobky predávajú.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR si podľa Blcháča svoju kontrolnú činnosť na salašoch robí dostatočne. "V prípade objavenia problémov ich produkciu správa pozastaví," doplnil Blcháč.
Výroba bryndze je jedným z úspechov slovenských predvstupových rokovaní s EÚ. Mimo Slovenska sa tento produkt vyrába aj v Poľsku, Rumunsku a na Ukrajine. Teraz chce SR v Bruseli dosiahnuť zaregistrovanie označenia "Slovenská bryndza." Výsledok pripomienkovania tejto požiadavky zo strany členských krajín EÚ sa očakáva do niekoľkých mesiacov.
