Pri klasických zdrojoch tepla sa prenáša tepelná energia zo spalín do vykurovacej vody v primárnom výmenníku, kde dochádza k ich ochladeniu na určitú teplotu (v priemere asi na 120°C). Takto získané teplo je označované ako citeľné teplo. Ďalej spaliny obsahujú určitú časť tepelnej energie – takzvané latentné alebo kondenzačné teplo. Je to teplo, ktoré môže odovzdať vodná para, ktorá vzniká pri spaľovaní plynu. U bežných kotlov sú spaliny odvádzané do komína bez ďalšieho využitia. Konštrukcia kondenzačných kotlov vďaka veľkej ploche výmenníka (alebo dvoch výmenníkov) umožňuje využiť aj kondenzačné teplo ďalším ochladením spalín až na teplotu, ktorá sa nachádza pod hodnotou ich rosného bodu. Pokiaľ sa teplota pohybuje v tejto oblasti, vodná para obsiahnutá v spalinách kondenzuje, a tým je tepelná energia dodatočne odovzdávaná do vykurovacieho systému.
Pri projektovaní kotlov bolo treba dopredu zvažovať aj ich umiestnenie v rámci budovy. Tento problém riešia turbokotly – ich výhodou je, že ich netreba pripojiť na komín a môžu byť preto umiestnené hocikde v interiéri. Spaliny sa z turbkotlov odvádzajú špeciálnym dvojitým potrubím, ktorým sa zároveň privádza aj vzduch. Toto potrubie sa vyvádza do vonkajšieho prostredia cez stenu alebo strechu. Ich dizajn je už na takej vysokej úrovni, že môžu byť napríklad súčasťou nábytku v predsieni alebo kuchynskej linky.
