Lepenie izolačných dosiek
- Výber lepiacej hmoty: Na lepenie izolačných dosiek k podkladu je potrebné používať výhradne lepiace stierky alebo lepiace malty určené výrobcom. Lepiaca hmota sa musí vyznačovať vysokou priľnavosťou a dostatočnou pružnosťou. Ak sa používajú rôzne lacné lepidlá (napríklad lepidlá pre lepenie obkladov), môže dochádzať k uvoľňovaniu dosiek a k znehodnoteniu celého systému.
- Spôsob nanášania lepidla: Lepidlo by sa malo nanášať v tvare húsenice po celom obvode dosky plus dva alebo tri body na plochu dosky. Ak sa nanáša lepidlo na polystyrénové izolačné doky celoplošne, nerovnosti v podklade a tuhosť izolačných dosiek majú za následok, že doska k podkladu nie je prichytená dostatočne po celom obvode. Celoplošné lepenie izolačných dosiek je prípustné jedine v prípade izolačných dosiek z minerálnej vlny, vzhľadom na ich nižšiu tuhosť a väčšiu poddajnosť v porovnaní s polystyrénovými doskami.
Izolačné dosky
- Nevhodný materiál: Ak sa používajú materiály s nízkou objemovou hmotnosťou, určené pre iné použitie (napríklad na izolácie šikmých striech), sú menej pevné a mechanická odolnosť celého zatepľovacieho systému je znížená. Často sa tiež používajú lacné dosky z nestabilizovaného polystyrénu, ktoré vykazujú aj po zabudovaní objemové zmeny, čo vedie k vzniku trhlín vo výstužnej vrstve a v povrchovej úprave. V soklovej oblasti je potrebné používať izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu, ktorý sa v porovnaní s bežným fasádnym polystyrénom vyznačuje zníženou nasiakavosťou.
- Chyby uloženia dosiek: Častou chybou je kladenie dosiek bez použitia soklového profilu. Spodný rad dosiek tak nie je založený v jednej rovine, čo nie je iba estetická chyba, ale nepresnosti sa prenášajú do ďalších radov. Škáry medzi doskami môžu spôsobovať vznik rozdielov vo farebnosti fasády alebo dokonca vznik trhlín.
- Nebezpečenstvo navlhnutia: V prípade izolačných dosiek z minerálnej vlny je potrebné minimalizovať prestávku medzi nalepením dosiek a ich prestierkovaním, aby sa predišlo prípadnému premočeniu izolantu dažďom. Navlhnutý izolant iba veľmi pomaly vysychá a zvýšená vlhkosť má výrazný vplyv na jeho tepelnoizolačný účinok.
Mechanické kotvenie
- Použitie nevhodných hmoždiniek: Najčastejšou chybou pri mechanickom kotvení je používanie nevhodných hmoždiniek na konkrétny podklad. Výrobca systému obyčajne predpisuje rôzne druhy hmoždiniek pre použitie na jednotlivé podklady, iné hmoždinky sa napr. používajú na betón, iné na tehlu a iné na pórobetón.
- Nedodržanie vzdialeností v kotvení: Od podkladu závisia aj minimálne kotevné dĺžky, ktoré je potrebné pri kotvení dodržať. Okrem druhu hmoždinky a minimálnej kotevnej dĺžky výrobca systému obyčajne predpisuje tiež počet a rozmiestnenie hmoždiniek.
Výstužná (armovacia) vrstva
- Použitie nesprávnych lepidiel: Vrstva musí byť v prvom rade dostatočne pružná, preto je chybou používať lepidlá s nízkou pružnosťou, ktoré sú nevhodné na vytvorenie výstužnej vrstvy (lepidlá na lepenie obkladov).
- Použitie nesprávnej mriežky: Okrem kvality stierkovacej hmoty má na funkčnosť armovacej vrstvy vplyv aj samotná sklotextilná mriežka, ktorá sa do vrstvy vkladá ako výstuž. Ak sa použije mriežka s nízkou odolnosťou voči pôsobeniu cementu, neskôr sa v stierke rozpadne. Potom vznikajú trhliny, ktoré sa prenášajú aj do povrchovej úpravy.
- Chyby v uložení: Ak sa na izolačné dosky najprv položí mriežka a potom sa cez oká mriežky pretláča stierka, môže mriežka pôsobiť ako oddeľujúci prvok a celá výstužná vrstva tak nie je pevne spojená s podkladom. Preto treba najprv na izolant zubovým hladidlom natiahnuť vrstvu lepiacej stierky a do tejto vrstvy vtlačiť zhora nadol pásy sklotextilnej mriežky. Dôležité je pritom klásť jednotlivé pásy mriežky s presahom min. 10 cm, v opačnom prípade hrozí vznik trhliny v mieste styku jednotlivých pásov mriežky. Na rohoch je nutné dvojnásobné sieťkovanie, prípadne použitie špeciálnych rohových profilov s integrovanou sklotextilnou mriežkou. Hrúbka výstužnej vrstvy by mala byť cca. 3-4 mm.
Povrchová úprava
Ako povrchová úprava kontaktných zatepľovacích systémov sa používajú tenkovrstvové ušľachtilé omietky. Vyrábajú sa rôzne druhy, rôzne štruktúry, zrnitosti a farebnosti. Pri voľbe konkrétneho materiálu je potrebné rešepektovať jeho charakteristické vlastnosti a podmienky, v ktorých má byť omietka použitá. Napríklad na zatepľovacie systémy, od ktorých sa očakáva zvýšená paropriepustnosť nie je vhodné použiť ako povrchovú úpravu akrylátovú omietku.
Na zavlhnuté murivo napríklad nie sú vhodné polystyrénové zatepľovacie systémy, je potrebné voliť paropriepustné systémy, ktoré umožňujú prechod vlhkosti smerom do exteriéru. Často sa tiež robia chyby pri návrhu hrúbky izolantu, keď sa automaticky polystyrén hrúbky 5 cm považuje za dostatočne hrubý izolant.
