New York /Frankfurt 19. decembra (TASR) - "Problémy Argentíny sú výsledkom dlhoročnej chybnej stratégie," uviedol nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Američan Joseph Stiglitz v rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Dodal, že dodržiavanie makroekonomickej disciplíny, k čomu krajinu nútil Medzinárodný menový fond (MMF), muselo zlyhať. Následky boli rovnako zlé, ako sa očakávali a budú rovnaké aj v blízkej budúcnosti. Stiglitz tvrdí: "Nemožno sa dostať z recesie, ak sa znižujú výdavky. Ale MMF zastáva názor, že práve znižovanie výdavkov otvára cestu z krízy, lebo vyrovnaný rozpočet by mal vraj obnoviť dôveru (investorov voči krajine). Ale uprostred depresie nemožno získať dôveru. Nový úsporný program teraz len zníži obrátky argentínskej ekonomiky".
Ustanovenie menového úradu (currency board) je rozumné len vtedy, ak ide o skrotenie inflácie. Keď sa Argentína v roku 1991 rozhodla pre pevný výmenný kurz svojej meny voči doláru, bolo to skutočne nevyhnutné. Ale keď inflácia klesla, MMF mal viesť Argentínu k tomu, aby sa vzdala pevného výmenného kurzu. Bola totiž už oveľa silnejšia, aby mohla odolávať inflačným tlakom.
MMF si začal veľmi zakladať na tom, že mohol Argentínu uvádzať ako vzorový príklad úspešnosti svojej politiky. To povzbudzovalo mnohých investorov a vo veľkom do tejto krajiny investovali. Teraz ich však MMF opustil a ponechal svojmu neblahému osudu.
Podľa Stiglitza sa Argentína zo terajšej situácie nedostane ľahko. Viazanie argentínskeho pesa na dolár je v súčasnom stave svetovej ekonomiky škodlivé. Nutkanie uskutočniť plnú dolarizáciu ekonomiky tejto latinskoamerickej krajiny je silné, ale toto opatrenie by problémy vôbec neriešilo. Správnym opatrením by nebola ani devalvácia pesa. Za rozhodujúci nástroj na riešenie krízy sa pokladá vytvorenie rámcových podmienok pre pevný hospodársky rast. Predpokladom úspechu je pružný výmenný kurz. Čím skôr sa to podarí, tým rýchlejšie sa môže obnoviť dôvera spotrebiteľov v krajine a medzinárodných investorov voči krajine.
* jns zll
