Hamburg 2. januára (TASR) - Spoločná mena v Európe je najväčším ekonomickým experimentom všetkých čias a každý politik vyzdvihuje jej prínosy. Je však zvláštne, že nikto nehovorí o rizikách tohto projektu. Všetci síce zdôrazňujú, aké je to krásne, že celá Európa bude platiť rovnakými bankovkami a mincami, no nikto sa neptýka, či eurozóna vôbec spĺňa hospodárske predpoklady pre jednotnú menu.
Politici zo začiatku sľubovali, že nová mena bude tvrdá ako marka a silná ako americký dolár, mala sa stať symobolom rozvoja, mala priniesť blahobyť 300 miliónom ľudí a podporiť rast a tvoriť nové pracovné miesta.
Doteraz však situácia vyzerá inak. Euro voči doláru oslabilo približne o štvrtinu a tento stav pretrváva aj napriek ubezpečovaniu politikov, ktorí sľubujú obrat tohto trendu.
Ani o rozvoji a blahobyte nemôže byť ani reči. Svetová hospodárska realita je temná a v Európe a Nemecku predovšetkým. Termín tohto posledného kroku k menovej únii teda nemohol prísť v nevhodnejšom období.
Veľké koncerny takmer denne oznamujú rušenie pracovných miest, prognostici každý týždeň upravujú svoje predpovede smerom nadol a do tejto turbulencie ešte navyše prichádzajú neznáme peniaze.
Na druhej strane euro môže skutočne zvýšiť konkurencieschopnosť Európy, ako to vyplýva aj z údajov nemeckého časopisu der Spiegel, ktorý uvádza najdôležitejšie klady a zápory novej jednotnej meny:
KLADY
- Cestovanie v rámci eurozóny bude jednoduchšie - odpadá výmena národných mien.
- Úspory podnikov v miliardovej výške vďaka tomu, že zmiznú poplatky za výmenu mien a náklady na obchody, slúžiace na zabezpečenie činnosti proti kolísaniu kurzov.
- Porovnateľné ceny v celej eurozóne bez nepohodlného prepočítavania.
- Zmiernenie inflácie vďaka novej prehľadnosti a zvýšenej cenovej hospodárskej súťaži.
- Koniec menových kríz a škodlivej devalvácie vo vnútri Európy.
- Zahraničných investorov pritiahne atraktívny európsky hospodársky priestor, euro znamená silný impulz predovšetkým pre finančné trhy.
- Nezávislejší od USA, keďže Európa do budúcnosti disponuje vlastnou svetovou menou.
- Rozumné kolektívne dohody. Jednotná peňažná politika totiž zabrzdí odborové organizácie.
- Odbúranie štátnych dlhov. Maastrichtská dohoda vyžaduje od vlád EÚ úspory.
- Európska integrácia sa bude ďalej zrýchľovať.
ZÁPORY
- Hrozí ekonomické napätie - krajiny eurozóny sú z hospodárskeho hľadiska príliš odlišné.
- Mierne kritériá - len tri z 12 krajín eurozóny spĺňajú všetky vstupné kritériá pre Európsku menovú úniu.
- Zníženie spotreby, keďže ľudia si najprv musia zvyknúť na nové peniaze.
- Žiadna trvalá konsolidácia štátnych rozpočtov jednotlivých členských štátov.
- Inflačné riziko, keďže neexistuje dohoda o prednosti stability cien.
- Slabá reputácia ECB. Európska centrálna banka na rozdiel od Bundesbanky má slabšiu úctu trhov.
- Peňažno-politické záujmy jednotlivých členských štátov môžu rýchlo vyvinúť na ECB veľký tlak.
- Nepružné trhy práce a aj mzdový systém je príliš skostnatený pre stabilnú menovú úniu.
- Žiadny intervenčný systém vo vnútri Európy, ktorý by zmiernil dosah ekonomickej turbulencie v jednotlivých regiónoch.
- Chýbajúca politická únia ako partner ECB - predstavy o nej sú ešte stále chaotické.
