BRUSEL. Európska komisia (EK) dnes zverejnila celoeurópsky prieskum Eurobarometra zameraný na postoje podnikateľov ku korupcii. Prieskum zaradil Slovensko na šiestu najhoršiu priečku v 28-člennej Európskej únii.
Komisia upozornila, že ročné náklady spôsobené korupciou predstavujú až 120 miliárd eur, čo je takmer objem ročného rozpočtu EÚ. Každá z členských krajín čelí v oblasti korupcie osobitným výzvam. Hoci mnohé z krajín EÚ prijali protikorupčné opatrenia, problémy sú s ich uplatňovaním v praxi.
Skúmali druhy korupčných praktík
V rámci prieskumu EK skúmala výskyt jednotlivých druhov korupčných praktík ako je vplyv na verejné obstarávanie, úplatkárstvo vo vzťahu k politickým stranám a vyšším úradníkom a spôsob odhaľovania a stíhania korupcie.
Okrem korupcie podnikatelia považujú za najväčšie prekážky pri podnikaní vysoké dane, rýchlo sa meniacu legislatívu, administratívnu záťaž, vymožiteľnosť pohľadávok a rodinkárstvo.
Z pohľadu jednotlivých sektorov ekonomiky, korupcia sa podľa podnikateľov najviac vyskytuje v stavebníctve, strojárenskom a elektrotechnickom priemysle a vo finančnom sektore.
V desiatich členských štátoch, vrátane SR, vyše polovica oslovených firiem potvrdila, že korupcia je veľký problém pri podnikaní. Najhoršia je situácia v Rumunsku a Grécku (74 %), potom v Bulharsku (61 %) a Taliansku (60 %). Nasleduje Slovinsko (59 %) a SR (58 %). Najmenej korupčné prostredie je podľa podnikateľskej sféry v Dánsku (2 %), Spojenom kráľovstve (8 %) a vo Švédsku (11 %). Priemer EÚ je 40 %.
Rodinkárstvo považujú za rozšírené najmä v krajinách južnej Európy (Grécko, Bulharsko a Taliansko), na Slovensku to vníma ako problém 55 % podnikateľov.
Pokiaľ ide o výskyt korupcie, za veľmi rozšírenú ju považuje až 92 % respondentov na Slovensku. Situácia na Slovensku sa v tomto ohľade v porovnaní s rokom 2013 nezmenila.
Najčastejšími korupčnými praktikami v Európe sú uprednostňovanie priateľov a rodiny v rámci obchodovania, daňové podvody, rodinkárstvo v štátnych inštitúciách, finančné príspevky politickým stranám výmenou za verejné zákazky, či vplyv na politiku, úplatky vo forme darov i dovoleniek, finančné úplatky a provízie.
Pokiaľ ide o Slovensko, najčastejšie uvádzanými praktikami sú daňové podvody a obchádzanie DPH, rodinkárstvo v podnikaní, provízie a úplatky v peňažnej forme.
Až v 22 krajinách EÚ sa úplatkárstvo a zneužívanie moci na centrálnej úrovni považuje za veľmi rozšírené. Na Slovensku tento jav vníma 77 % podnikateľov, čo kontrastuje s výskytom tohto javu na regionálnej a lokálnej úrovni, kde nastal v porovnaní s rokom 2013 desaťpercentný pokles.
Citlivosť na úplatky
Eurobarometer skúmal aj mieru citlivosti na úplatky. Skúmal sa minimálny objem hodnoty, či už vo forme peňazí alebo v nepeňažnej forme, ktorú by podnikatelia už vnímali ako úplatok. Pre vyše 40 % podnikateľov v Európe by už hodnota v rozmedzí 1-50 eur predstavovala úplatok, 15 % podnikateľov by za úplatok považovala až hodnotu od 51-100 eur a pre 14 % má hranicu vnímania úplatku až na úrovni 200 a viac eur.
Pokiaľ ide o výskyt korupcie vo verejnom obstarávaní, Eurobarometer sa zameral na podniky, ktoré sa v posledných troch rokoch zúčastnili procesu verejného obstarávania. Z týchto podnikov sa 34 % domnieva, že korupcia im zabránila v úspešnosti v tendri. Na Slovensku takýto názor zastáva 54 % podnikov.
Za najčastejšie nedostatky vo verejnom obstarávania podnikatelia v Európe považujú na mieru šité podmienky tendra (59 %), nejasné hodnotiace kritériá (54 %), konflikt záujmov pri hodnotení ponúk (53 %) a kartelové správanie medzi uchádzačmi (49 %).
Zber dát sa uskutočnil formou individuálnych rozhovorov v období od 21. septembra do 9. októbra 2015 na vzorke 7996 podnikateľov.
