BRATISLAVA. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) si vzal pod drobnohľad 20 obcí a jedno mesto, ktoré obstarali nájomné bytové domy s úvermi zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) či s dotáciou od Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Úrad sa zameral nielen na výstavbu či kúpu nájomných domov, ale aj ich následné využívanie.
"Najzávažnejšie pochybenia boli zistené zrejme v oblasti verejného obstarávania, veľmi veľa pochybení bolo v oblasti účtovníctva a pre nás veľmi závažné boli aj zistenia pri prideľovaní bytov," vymenovala na dnešnom brífingu v Bratislave vedúca kontrolnej akcie Zuzana Kukučková. Kontrolóri podľa jej slov pri tomto akoby tápali v tme, pretože agenda o prideľovaní bytov bola nedostatočná, neprehľadná a často aj žiadna.
Nebudú mať na opravy
"Za závažné zistenie sme považovali aj to, že obce netvorili fond prevádzky, opráv a údržby. To znamená, že v budúcnosti ich jednorazovo zaťažia opravy a údržba týchto domov," doplnila Kukučková. Zatiaľ sú tieto domy nové, no v budúcnosti nebudú mať obce podľa jej slov na opravy vyhradené prostriedky.
Celkovo pritom podľa NKÚ nebolo možné vylúčiť vytváranie priestoru pre korupciu a klientelizmus v prípade 11 obcí. Medzi väčšie pochybenia, ktoré sa počas kontroly zistili, patrilo napríklad to, keď bola v obci Rabča podpísaná zmluva na projektovú dokumentáciu k domu s nájomnými bytmi skôr, ako bolo vyhlásené verejné obstarávanie.
"V jednom prípade bolo veľmi vážne pochybenie, keď sa úplne zmenil predmet zákazky. To znamená, z prestavby alebo nadstavby sa zmenil na úplne novú výstavbu a verejné obstarávanie nebolo spravené nanovo," vymenovala tiež vedúca kontrolnej akcie.
Alebo napríklad v obci Šintava bola zmluva s víťazným uchádzačom uzatvorená v sume o 37.000 eur vyššej, ako bola pôvodná ponuka tohto uchádzača. "Zdôvodnili to tým, že v pôvodnom projekte neboli balkóny a keďže bolo možné použiť dotáciu aj na výstavbu balkónov, tak sa projekt dorobil," opísala Kukučková.
Keď si ale kontrolóri pozreli projektovú dokumentáciu, zistili, že sa stavalo podľa pôvodnej dokumentácie, ktorá už balkóny obsahovala. Zvyčajne však obce podľa jej slov pochybenia vysvetľovali zmenou garnitúry. Teda tým, že nové zastupiteľstvo nevie, prečo tak konalo to pôvodné zastupiteľstvo.
Ďalšie pochybenia
Špecifická situácia ale nastala v Kysuckom Lieskovci, kde sa bytový dom ani nedostaval. Obec totiž zadala zákazku na výstavbu domu svojej vlastnej obchodnej spoločnosti, kde bol konateľom starosta obce. Táto spoločnosť výstavbu bytového domu zadala ďalej subdodávateľovi, ktorý postavil skelet budovy a vystavil faktúru na 170.000 eur.
Tieto peniaze obci ŠFRB aj preplatil, ale obecná obchodná spoločnosť ich už podľa NKÚ nepreplatila subdodávateľovi, ktorý bytový dom staval. Kde sú tie peniaze v súčasnosti, to je podľa Kukučkovej ťažko povedať. V tomto prípade však už koná prokuratúra, daňový úrad a ďalšie orgány.
Napriek viacerým pochybeniam však výstavba nájomných bytov v obciach má podľa NKÚ zmysel a je prínosom. Len je potrebné odstrániť nedostatky. "Všetkým obciam, ktoré boli kontrolované, sme zaslali protokoly a súčasťou protokolov sú aj opatrenia, ktoré im ukladáme splniť a prerokovať v obecných a mestských zastupiteľstvách," doplnil predseda NKÚ Karol Mitrík.
Tieto zistenia sa tak dostanú na prerokovanie obecným a mestským poslancom a tí musia zaviazať obce k nápravným opatreniam. "Plnenie týchto opatrení sa vráti NKÚ a my následne preveríme, či sa obsah nápravných opatrení aj naplnil," dodal Mitrík. Celkovo dal NKÚ kontrolovaným 34 odporúčaní a o výsledku kontroly informoval aj ministerstvo dopravy.
