BRATISLAVA. Rozhodnutie o zrušení štátnych IC vlakov je v prospech súkromného dopravcu, myslí si bývalý generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (ZSSK) Pavel Kravec. Spoločnosti RegioJet sa podľa neho otvára priestor pre vyrovnanie očakávanej vysokej straty zvýšením počtu vlakov a neskôr aj cestovného.
"Takto umelo vytvorená konkurenčná výhoda otvára pre RegioJet cestu k postupnému ovládnutiu trhu diaľkovej dopravy na trati Bratislava - Košice," informoval vo štvrtok Kravec. "Celkom oprávnene sa dá predpokladať, že cenová vojna a útoky na ZSSK budú pokračovať, ako to už RegioJet vo svojom vyjadrení oznámil, že zrušením IC vlakov problém nie je vyriešený, keďže na trati budú ešte súbežne v prevádzke dotované rýchliky," dodal.
Minister dopravy Ján Počiatek (Smer) rozhodnutím o zrušení IC vlakov ZSSK od 18. januára 2016 podľa Kravca ukázal, že neobhajuje záujem štátu, ale vytvára podmienky pre sanáciu vysokej straty súkromného dopravcu, a to likvidáciou štátnej konkurencie.
Majiteľ RegioJetu Radim Jančura odhadol tohtoročnú stratu z komerčnej prevádzky vlastných vlakov na 3,7 mil. eur. Kravec predpokladá, že súkromný prepravca túto stratu kryje dotáciou zo ziskov skupiny Student Agency. Na čele ZSSK bol v rokoch 2010 až 2012 ako nominant KDH.
"Ekonomický výsledok vlakov RegioJet za rok 2015 nemožno porovnávať s IC ZSSK, pretože RegioJet má v tomto roku veľa nákladov súvisiacich so vstupom na trh. Tie sú samozrejme súčasťou celkovej straty," zareagoval pre agentúru SITA hovorca RegioJet Aleš Ondrůj.
Stratové vlaky
Ministerstvo dopravy pripomenulo, že IC vlaky ako komerčný produkt zaviedla predchádzajúca vláda, pričom ich zanechala v strate vyše 3 mil. eur.
"Pán Kravec by musel venovať sedemnásť svojich zlatých padákov (po odchode z vedenia ZSSK), aby sa Slováci na tieto vlaky nemuseli skladať zo svojich daní. Preto podľa nás nie je dnes správne kritizovať skutočnosť, že ZSSK sa rozhodla nepokračovať v produkte, ktorý vytváral stratu a ani zo strednodobého hľadiska nemal potenciál ekonomicky sa stabilizovať," uviedol pre agentúru SITA rezortný hovorca Martin Kóňa.
Zrušením štátnych IC vlakov podľa privátneho dopravcu nevznikne jeho monopol na trati Bratislava - Košice. Absolútna väčšina cestujúcich, vyše 80 %, na tejto trase využíva dotované štátne rýchliky, ktoré navyše vozia študentov a dôchodcov bezplatne.
"Tieto rýchliky budú posilnené o moderné vozne z IC vlakov. Nedá sa preto hovoriť o oslabení konkurencie či dokonca o monopole súkromného prepravcu," uviedol Ondrůj. Podnikanie podľa neho nemôže vypadať tak, že štátom financovaný stratový dominantný prepravca bude podnikať s ešte väčšou stratou a so zníženými podnákladovými cenami bude vytlačovať z trhu novú konkurenciu.
"V takom prípade ide o poškodzovanie slabšieho konkurenta nekalou súťažou," dodal Ondrůj.
ZSSK očakáva, že IC vlaky v tomto roku vykážu celkovú stratu približne na úrovni minulého roka (1,2 mil. eur). "Priebežný výsledok na úrovni EBITDA (bez nákladových úrokov a odpisov) je kladný. Zverejníme ho po uzavretí celého roka. Strata na jeden vlakokilometer (vlkm) po jarnej optimalizácii výkonov je na úrovni roka 2014," uviedla hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová.
Stratu IC vlakov ZSSK bude podľa Kravca v podstate dotovať štát. "Strata z IC vlakov sa započítava do celkového hospodárskeho výsledku ZSSK," uviedol. Štátne IC vlaky boli do roku 2012 súčasťou verejných výkonov s dotáciami, potom začali fungovať komerčne bez podpory štátu. V roku 2012 vyprodukovali stratu 3,3 mil. eur (pri výkonoch 1,12 mil. vlkm), v roku 2013 stratu znížili na 1,75 mil. eur (1,22 mil. vlkm) a vlani na 1,15 mil. eur (1,2 mil. vlkm).
