BRATISLAVA. Chcú stavať dva diaľničné úseky na východe Slovenska, ale aj modernizovať železnicu na Považí. Váhostav, stavebná firma zo sféry vplyvu oligarchu Juraja Širokého, sa uchádza o štátne zákazky, aby mohla splatiť časť dlhov, ktoré jej ostali. Splácať ich bude päť rokov. Tak sa dohodla s veriteľmi.
Sporná reštrukturalizácia
Podnik navrhol odpísanie dlhov ešte vlani na jeseň, keď mu hrozilo vyhlásenie bankrotu za nezaplatenú 50-tisícovú faktúru.
Kauzou sa stala reštrukturalizácia Váhostavu až o pár mesiacov neskôr, keď firma na jar zverejnila, že z každých 10 eur dlhu zaplatí veriteľom asi len dve eurá. Z dlhov za 106 miliónov eur by podľa tohto modelu veritelia dostali iba 16 miliónov.
Váhostav zoškrtal svoje záväzky, týkajúce sa najmä živnostníkov a menších veriteľov. Naproti tomu banky vychádzali z reštrukturalizačného návrhu oveľa lepšie. Mala sa im vrátiť väčšina peňazí, ktoré Váhostavu požičali.
Premiér Robert Fico sa dlho tváril, že problém Váhostavu sa ho netýka. Napríklad, predseda strany Sieť Radoslav Procházka v marci povedal, že malí živnostníci potrebujú bezprostrednú pomoc. Fico to vtedy označil za nezmysel. „Povedzte mi, čo je kvalifikované na návrhu opozície, aby to zaplatil štát?“ pýtal sa vtedy novinárov Fico.
Koncom apríla, keď reštrukturalizácia Váhostavu nadobúdala rozmery veľkej politickej kauzy, Fico zmenil názor. Navrhol, aby štát prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky vykúpil pohľadávky drobných veriteľov voči Váhostavu za polovicu ich nominálnej hodnoty. „Nebudú tak musieť čakať päť rokov na vyplácanie peňazí,“ vysvetlil Fico.
Kauza v číslach
- Váhostav dlhoval veriteľom 136 miliónov eur.
- Robert Fico navrhol tri spôsoby, ktorými chcel vrátiť časť peňazí malým veriteľom.
- Bankám sa vráti 85 percent ich pohľadávok.
- Malí veritelia, napríklad živnostníci, dostanú späť len približne 19 percent pohľadávok.
- Počas reštrukturalizácie sa ukázalo, že okolo 20 miliónov eur sa do Váhostavu nalialo cez schránkové firmy.
- V súčasnosti Váhostav súťaží o tri veľké štátne zákazky.
Nešlo však o jediný Ficov obrat. Názor zmenil aj vtedy, keď opozícia žiadala výmenu dlhov Váhostavu za jeho akcie.
Kým ešte v marci to považoval za nezmysel, v apríli hovoril, že Váhostav musí niesť ekonomickú zodpovednosť. Riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík na jar povedal, že firma má nulovú hodnotu.
Fico nakoniec svoj plán pomoci Váhostavu pretlačil cez parlament ovládaný Smerom a narýchlo zmenil pravidlá reštrukturalizácie.
Vláda zároveň dohodla s bankami, aby sa vzdali časti svojich nárokov v prospech drobných veriteľov.
Tí nakoniec nedostanú v piatich ročných splátkach 15 percent zo svojich peňazí, ale zhruba 19 percent.
Podľa narýchlo prijatého zákona môžu veritelia po piatich rokoch vymáhať aj zvyšok svojich pohľadávok, ale s neistým výsledkom.
Aby na peniaze nemuseli čakať roky, Fico presadil aj výkup pohľadávok štátnou Slovenskou reštrukturalizačnou. Tá vykupuje za 50 percent hodnoty pohľadávky voči Váhostavu, no veritelia môžu dostať najviac 200-tisíc eur.
Táto hranica bola zvolená, aby výkup nebol spochybňovaný ako nedovolená štátna pomoc. Napriek tomu už Európska komisia rieši, či je pomoc Váhostavu v súlade s europravidlami.
Citlivo bola vnímaná aj reštrukturalizačná správkyňa Váhostavu. Aliancia Fair-play totiž upozornila, že 25-ročná Petra Gábrišová sa stala správkyňou iba tesne pred začiatkom reštrukturalizácie Váhostavu. Súd nakoniec odpisovanie dlhov koncom mája odobril. Odkupovanie dlhov malých veriteľov štátnou firmou sa začalo v jeseni a má trvať do marca 2016.
Schránkové firmy
Počas reštrukturalizácie sa ukázalo, že v zlých časoch Váhostavu požičali peniaze aj schránkové firmy. Do firmy naliali celkovo 20 miliónov eur.
Existuje podozrenie, že niektoré zo schránok majú väzby na ľudí zo sféry vplyvu Juraja Širokého. Bol to práve Široký, ktorý mal cez svoju firmu Finasist zabezpečiť peniaze od schránok.
