BRATISLAVA. Keď sa v roku 2007 začal Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) platený prevažne z eurofondov, Slovensko malo pred sebou nielen veľké ambície, ale aj obrovský rozpočet.
Po ôsmich rokoch sa však podarilo splniť úlohy len spolovice – minúť plánovanú takmer miliardu eur.
„Minúť často netransparentne a v mnohých prípadoch bez akéhokoľvek úžitku,“ hodnotil začiatkom novembra prezident Andrej Kiska.
Podarilo sa napríklad naprogramovať viaceré elektronické služby a začať zjednocovať dáta. No po deviatich rokoch sa zdá, že v praxi to ľuďom neprinieslo úžitok a peniaze sa minuli zbytočne.
Slovensko stále výrazne zaostáva za svetovými lídrami v elektronizácii, ako je napríklad Estónsko či Fínsko.
„Namiesto skutočne proaktívnych služieb verejnej správy, ktoré by viedli k zjednodušeniu života našich ľudí, podnikateľov, naďalej aj naši občania, aj podnikatelia robia len poštárov medzi úradníkmi,“ skonštatoval prezident Kiska.
Prečítajte si aj: eSlovensko? Pokojne sa volajme Informatistan
Zaručený podpis na ozdobu
Informatici dávajú prezidentovi za pravdu. V snahe vyčerpať rozpočet na elektronizáciu začal štát koncom roka 2013 vydávať nové elektronické občianske preukazy, takzvané eID.
K nim dostal každý občan, ktorý sa rozhodol pre novú osobnú identifikačnú kartu, čítačku a mohol si aktivovať aj zaručený elektronický podpis (ZEP).
V súvislosti s elektronizáciou a zavádzaním elektronických preukazov štát vytvoril web slovensko.sk, ktorý stál približne 54 miliónov bez DPH. Systémy na vydávanie a správu eID vyšli na 46,5 milióna eur.
Hoci elektronický preukaz vlastní dnes viac ako milión ľudí a vyše 50-tisíc z nich má aktivovaný aj zaručený podpis, ľudia absolvujú väčšinu kontaktov s úradmi radšej osobne.
Napríklad ak by ste si chceli zmeniť adresu trvalého bydliska, pričom na byt či dom máte hypotéku, cez slovensko.sk to nepôjde. Na úrad tak musíte ísť osobne, hoci máte elektronický občiansky s digitálnym podpisom.
