BRATISLAVA. Vláda Roberta Fica (Smer) odštartovala druhé volebné obdobie významnou zmenou v oblasti pracovného práva. Všetkým dohodárom totiž štát od januára 2013 nariadil, že zo svojej mesačnej odmeny musia platiť odvody tak ako klasickí zamestnanci.
Zmien za druhej Ficovej vlády však bolo viacero, a keďže sa Zákonník práce týka každého – či už zamestnancov, alebo zamestnávateľov – často sa stáva predmetom politickej súťaže.
Prečítajte si aj komentár Petra Schutza: Obchodníci s ilúziou
„Preto sa, žiaľ, tak často mení, čo škodí najmä stabilite podnikateľského prostredia a trhu práce všeobecne,“ hodnotí Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.
Podľa nej firmy dlhodobo volajú po flexibilnejších pravidlách. „Každá vláda sa snaží zákonník upraviť do podoby, ktorá korešponduje s jej volebným programom, preto jeho novely za posledné štyri roky boli viac naklonené odborárom, a boli menej pružné s nárastom administratívy pre zamestnávateľov,“ vraví hovorkyňa asociácie Miriam Špániková.
Analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli hodnotí zmeny v Zákonníku práce počas Ficovej druhej vlády negatívne, pretože podľa neho sa zamestnávanie malým a stredným podnikom sťažilo.
„Nemohli si dovoliť prijímať toľkých zamestnancov, pretože museli do svojich nákladov zaratúvať napríklad aj prípadné náklady spojené s prepúšťaním, ale aj vyššie dane a odvody,“ vraví Reguli. Vybrali sme zmeny, ktoré podľa nás zásadným spôsobom ovplyvňujú trh práce:
1. Prísnejšie podmienky pre personálne agentúry
Novela, ktorá začala platiť v marci vlaňajšieho roka, pritvrdila podmienky zamestnávania cez personálne agentúry. Asociácia zamestnávateľov konštatuje, že to, že bol zákon schválený aj napriek výhradám prezidenta, negatívne vplýva nielen na agentúry či agentúrnych zamestnancov, ale aj na firmy, ktoré služby agentúr využívajú.
„Hoci má zákon za cieľ zlepšiť pracovné podmienky a sociálne postavenie agentúrnych zamestnancov, agentúrne zamestnávanie sa v konečnom dôsledku skomplikuje,“ vraví Špániková.
Dodáva, že znížením atraktivity dočasného zamestnávania bude na trhu menej agentúrnych zamestnancov, a teda sa zníži aj celková zamestnanosť na trhu. O zníženie atraktívnosti agentúrneho zamestnávania hovorí aj analytik Martin Reguli. „Práve vďaka agentúram mohli zamestnávatelia znižovať svoje náklady, aby udržali svoju konkurencieschopnosť,“ vraví.
Novela zákona, ktorá zaviedla tvrdšie pravidlá pre agentúry, má viacero „problémových partií“. Napríklad sa zaviedlo, že zamestnávateľ, ktorý si najíma zamestnanca cez agentúru, bude mať zaňho rovnakú zodpovednosť ako za klasického zamestnanca.
V praxi to znamená, že agentúrni zamestnanci majú rovnaké mzdové a pracovné podmienky ako klasickí, takzvaní kmeňoví zamestnanci. Obmedzila sa taktiež flexibilita zamestnávania cez agentúry. Pre dočasných zamestnancov sa zaviedli rovnaké výpovedné lehoty ako pri klasických zamestnancoch.
„Nesúhlasíme ani s niektorými nastaveniami, ako napríklad s tým, že ak je agentúrnemu zamestnancovi predĺžená pracovná zmluva viac ako päťkrát, má sa stať automaticky kmeňovým pracovníkom firmy. Bez ohľadu na to, či je vôľa či už zo strany samotného zamestnanca, alebo firmy,“ dodáva Špániková.
2. Práca na dohodu sa už tak neoplatí
Kým do konca roka 2012 sa práca na dohodu oplatila, a to nielen pre zamestnanca, ale aj pre firmu, od januára 2013 spravila vláda zamestnávateľom aj dohodárom škrt cez rozpočet. Zaviedli sa totiž povinné sociálne a zdravotné odvody. Tí, čo si napríklad privyrábali popri trvalom pracovnom pomere či popri dôchodku, museli platiť Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni poistné dvakrát.
