BRATISLAVA. Suma daní a sociálnych odvodov v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) bola v Európskej únii v roku 2014 vo výške 40 %, čiže stúpla z úrovne 39,9 % v roku 2013.
V eurozóne táto suma stúpla na 41,5 % HDP z úrovne 41,2 % v roku 2013. Najvyšší podiel daní a odvodov na HDP bol v roku 2014 v Dánsku (50,8 %) a Belgicku a Francúzsku (zhodne 47,9 %). Najnižší bol v Rumunsku (27,7 %), Bulharsku (27,8 %) a Litve (28 %). Informoval o tom v piatok štatistický úrad EÚ Eurostat.
Vo väčšine krajín sa podiel zvýšil
Podiel daní a odvodov na HDP oproti roku 2013 sa v roku 2014 zvýšil vo väčšine krajín EÚ. Najviac stúpol v Dánsku (zo 48,1 % na 50,8 %), na Cypre (z 31,6 % na 34,2 %) a na Malte (z 33,6 % na 35 %).
Pokles nastal v ôsmich krajinách, predovšetkým v Česku (z 34,8 % na 34,1 %) a vo Veľkej Británii (z 34,9 % na 34,4 %). Na Slovensku bol v roku 2014 podiel daní a odvodov na HDP na úrovni 31,2 %, čiže stúpol oproti roku 2013, kedy bol vo výške 30,3 %.
V rámci hlavných daňových kategórii existujú jasné rozdiely medzi členmi EÚ. Dane z produkcie a výroby boli najdôležitejšou kategóriou v 13 štátoch, sociálne odvody v deviatich a dane z príjmu a majetku v šiestich.
Podiel daní z produkcie a dovozu bol v roku 2014 najvyšší vo Švédsku (22,1 % HDP), Chorvátsku (18,8 %) a Maďarsku (18,6 %). Najnižší podiel z týchto daní bol na Slovensku (10,8 %) a Nemecku (10,9 %).
Príjem z daní z príjmu a majetku bol najvyšší v Dánsku (33,4 % HDP) a Švédsku (17,9 %) a najnižší v Litve (5,1 %) a Bulharsku (5,3 %). Na Slovensku bol vo výške 6,8 % HDP.
Sociálne odvody boli najvyššie vo Francúzsku (19,2 % HDP), Belgicku (16,9 %) a Nemecku (16,5 %) a najnižšie v Dánsku (1,1 % HDP), Švédsku (3,7 %) a Írsku (5,8 %). Na Slovensku boli sociálne odvody na úrovni 13,6 % HDP.
Najviac z výroby a dovozu
V roku 2014 tvorili v EÚ dane z výroby a dovozu najväčšiu časť daňových príjmov (13,6 % HDP), nasledovali sociálne odvody (13,4 %) a dane z príjmov a majetku (12,8 %).
V rámci eurozóny boli na prvom mieste sociálne odvody (15,5 %), nasledovali dane z výroby a dovozu (13,3 %) a dane z príjmu a majetku (12,5 %). Štruktúra na Slovensku bola podobná ako v rámci eurozóny, keďže na prvom mieste boli sociálne odvody (13,6 %).
Na druhom mieste boli dane z výroby a dovozu (10,8 % a v rámci nich daň z pridanej hodnoty 6,6 %). Nasledovali dane z príjmu a majetku, ktoré boli na úrovni 6,8 % HDP, pričom v rámci nich dane z príjmu domácností boli na úrovni 3 % HDP a dane z príjmov alebo ziskov korporácii vo výške 3,2 % HDP.
