BRATISLAVA. Grécko nie je jediná krajina s veľkými ekonomickými problémami. V Európe je viacero takých, ktoré sa môžu čoskoro ocitnúť na rovnakej ceste. A aj napriek tomu, že sa o ich problémoch nehovorí tak veľa ako o gréckych, podľa ekonómov to neznamená, že nie sú vážne.
A práve rok 2016 môže byť pre nich zlomovým. Dôvodom sú otrasy na finančných aj komoditných trhoch ako aj napätie medzi krajinami.
Fínsko trápi euro
Mnohí odborníci očakávajú, že Grécko skôr či neskôr opustí eurozónu. K tomuto kroku by ešte skôr mohlo pristúpiť Fínsko. Krajina bola pritom ešte donedávna považovaná za šampióna v štrukturálnych reformách, a to najmä v školstve a vo výskume. Posledné štyri roky to už neplatí, krajina sa zmieta v recesii. Podpísal sa pod to najmä pád spoločnosti Nokia, ktorá nezachytila nástup smartfónov.
Fínsko, podobne ako Slovensko, malo svoju ekonomiku postavenú jednostranne. Pád kedysi dominantného svetového výrobcu telefónov ekonomiku krajiny výrazne oslabil. Dopomohol k tomu aj pád papierenského priemyslu, vysoké náklady na mzdy či kríza v Rusku. Fínsko malo mnoho obchodov práve s Moskvou.
Pre Fínov sa stalo problémom aj euro. To je podľa vedúcej katedry politických a spoločenských vied na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe Ilony Švihlíkovej nastavené tak, že väčšine krajín nevyhovuje. „Keď vás postihne problém, potrebujete záchranné lano, ktoré ale eurozóna neponúka. S vlastnou menou by Fíni svoje problémy zvládli lepšie,“ objasňuje Švihlíková. V takom prípade by mohli svoju menu devalvovať, s eurom takú možnosť nemajú.
