Bežní ľudia by sa zatiaľ mali zo situácie na trhu s ropou tešiť. Peniaze, ktoré by minuli na benzín, môžu investovať do seba. Vraví v rozhovore pre SME hlavný dlhopisový stratég Saxo Bank SIMON FASDAL.
Dostali sme sa už z finančnej krízy z roku 2008?
„Tú sme už prekonali. Otázkou, ktorí si mnohí kladú je, či nie sme na prahu novej krízy. Osobne si to nemyslím. Za súčasnú situáciu môže strach zo smerovania Číny a obavy z poklesu cien ropy.“
Čína má veľké problémy, ceny ropy sú na historických minimách, nedarí sa ani Rusku. Nie sú toto znaky, že skutočne stojíme na prahu ďalšej krízy?
„Sú tri faktory, ktoré by mohli byť jej spúšťačom. Prvým je situácia v Číne a obavy zo spomalenia rastu jej ekonomiky. Avšak spomalenie nie je u krajiny, ktorá rástla predtým až deviatimi percentami, ničím zvláštnym. Druhým spúšťačom sú nízke úrokové sadzby, ktoré nastavila Americká centrálna banka.“
A tretím?
„Ropná kríza. Práve na tú by sme mali zamerať svoju pozornosť. Je to zvláštne, pretože takýto prepad ceny nie je ničím mimoriadnym, pozorovali sme ho aj v minulosti. A práve preto vieme, že prepad ceny ropy má aj pozitívny dopad, a to na spotrebiteľov a krajiny, ktoré dovážajú ropu.
Ak sa však na to pozrieme krátkodobo, vidíme len chaos v krajinách, ktoré ju exportujú. Ale takto to už bude, na trhu nastáva nová situácia. Ropa sa už nebude predávať za sto dolárov za barel, maximálne to bude 50 alebo len 30 dolárov.
Využitie ropy bude iné. Problémom je, že krajiny, ktoré vyvážajú ropu, sú už dnes zadlžené a prejavuje sa to výkyvmi na trhoch.“
Ešte pred rokom sa ropa obchodovala za sto dolárov na barel. Kde nastal zlom, že sa cena začala prepadať?
„Ešte pred prepadom sme mali 5-ročné obdobie, keď bola ropa za sto dolárov za barel. K poklesu došlo, pretože sa ťažilo príliš veľa ropy. Prispela k tomu aj ťažba z bridlíc. Odrazu bolo ropy priveľa. K prepadu ceny prispelo aj to, že sa vytratila úloha OPEC-u, ako regulátora.
Ak by sme hľadali konkrétny dátum – bol to moment, keď si trhy uvedomili, že aj USA, aj Čína majú obrovské zásoby ropy, ktorá nie je potrebná.“
Má vôbec OPEC zmysel, keď sa jeho úloha regulátora stratila?
„Úloha OPEC-u skončila. Problém je, že krajiny, ktoré sú v nej zastúpené, majú rozdielne záujmy. Dohromady ako skupina nie sú súdržné. Saudská Arábia videla, že počas obdobia fungovania v OPEC-u sa jej podiel na trhu stále zmenšoval, preto sa rozhodla, že nebudú znižovať svoju ťažbu.
Takto sa snažia vytlačiť z trhu hráčov s vyššími nákladmi na ťažbu, ako Dánsko či štáty latinskej Ameriky. Chcú tak nastaviť novú rovnováhu na trhu, aby bola dlhodobo cena 40 až 50 dolárov za barel.“
Na to, aby mala Saudská Arábia vyrovnaný rozpočet potrebuje, aby bola cena ropy sto dolárov na barel. Prečo si robí takto zle?
„Saudská Arábia ťaží týmto tempom už rok a pol a stále má z predaja výnosy. Má aj veľké úspory, potrvá preto dlho, kým negatívne pocíti nízke ceny. Nemá však diverzifikovanú ekonomiku, teda skôr či neskôr to pocíti. Rusko je v podobnej situácii, nižšia cena rubľu ale funguje ako airbag.“
Môže súčasná situácia Rusku a Saudskej Arábii byť aj prospešná? Napríklad, že budú robiť reformy, ktoré doteraz pre veľké príjmy z ropy nepotrebovali robiť?
„Môže to mať pozitívne dopady. Krajiny to donúti k podniknutiu nejakých krokov. Čo sa týka Saudskej Arábie majú rozpočet a budú sa musieť zamyslieť ako funguje. V Rusku je situácia kritickejšia a možno je to práve to, čo ich presvedčí, aby sa zlepšili svoje vzťahy so západom a ten im znížil sankcie.“
Na paniku z ďalšej krízy je priskoro Čítajte 
