BRATISLAVA. Keď sa chceli investigatívci z Transparency International v roku 2012 pozrieť na financovanie prezidentských kandidátov, z ministerstva financií im namiesto e-mailu úradníčka priniesla škatuľu s dokumentmi.
„Povedala, nech sa páči, skopírujte si to vy,“ opísal situáciu Gabriel Šípoš, šéf Transparency. „Skúste si predstaviť, že by takéto informácie chcel
Infozákon
- Informácie musí povinná osoba sprístupniť najneskôr do ôsmich pracovných dní.
- Ak povinná osoba nemá žiadané informácie a vie, kto ich má, musí tam do piatich dní postúpiť.
- Proti odmietnutiu je možné odvolať sa do 15 dní.O odvolaní rozhoduje nadriadený orgán do 15 dní.
- Ak odmietnu sprístupniť informácie aj po odvolaní, skúma sa rozhodnutie na súde.
niekto z východného Slovenska, aj za ním príde niekto z ministerstva alebo mu povie: nech sa páči, príďte si to pozrieť na ministerstvo?
Transparency International spolu s Alianciou Fair-play a inštitútom INEKO v novembri skritizovali vládu za to, že nesplnila svoj predvolebný sľub o lepšom prístupe k informáciám pre občanov.
Obštrukcie a neochota
Nie všetky skúsenosti s úradmi sú zlé, ide skôr o výnimky. Úrady sú väčšinou ochotné len vtedy, ak si mimovládky pýtajú jednoduché banálne informácie, tvrdí analytik INEKO Ján Kovalčík. Ako príklad uviedol portál INEKO o školách, ktorý informuje žiakov a ich rodičov o úspešnosti škôl.
„Tento portál sa rodil niekoľkoročnou komunikáciou s verejnými inštitúciami, kým sme konečne dostali informácie, ktoré slúžia verejnosti,“ povedal Kovalčík.
Mier Fica s novinármi trval len do volieb, pripomína Mečiara Čítajte Zmluvy Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) so 77-ročnou Annou Sučkovou, tetou dnes už bývalého riaditeľa VšZP Marcela Foraia, Transparency International skúmala už začiatkom roku 2015. Bolo to niekoľko mesiacov predtým, než škandál okolo zmlúv naplno prepukol a Forai nakoniec zo svojho postu odstúpil. Okrem výhercov súťaží mimovládku zaujímalo aj to, na základe čoho poisťovňa rozhoduje, komu zákazku dá.
„Hneď ako ministerstvo alebo štátny orgán rozhoduje o výstavbe, investíciách alebo dotáciách, je veľmi dôležité mať informácie, podľa čoho sa rozhoduje. Na našu otázku nám VšZP odmietla poskytnúť analýzy,“ povedal Šípoš.
Transparency preto podalo žalobu a podľa Šípoša bude trvať rok, kým sa to vyrieši a počas toho sa budú zmluvy vykonávať.
Hra na transparentnosť
Hlavným zmyslom transparentnosti je to, že každý občan sa môže dostať k údajom a na základe nich si vytvoriť obraz o tom, ako sa nakladá s financiami, prípadne ako si úradníci plnia svoje povinnosti. Často sa však s obrovskou publicitou zverejňujú údaje, ktoré však žiadnu verejnú kontrolu neumožňujú, tvrdí Peter Kunder z Aliancie Fair-play.
„Hranie sa na transparentnosť je novou politickou módou, reálna transparentnosť však stále kríva na obe nohy,“ povedal Kunder.
Napríklad vo verejnom obstarávaní sa zverejňuje množstvo informácií, ale súťažné podmienky len počas trvania súťaže. Práve tie sú však často jediným dokumentom, kde je podrobne opísané, čo presne štát kupuje. Keď sa neskôr vynorí podozrenie, že obchod bol pre štát nevýhodný, na webe už podrobné informácie o tovare či službe nie sú.
„Štát prednedávnom nakúpil systémy na uchovávanie dát za 250 miliónov eur, neexistuje teda žiadny ekonomický dôvod, prečo by sa súťažné podmienky nemohli pokojne zverejňovať 20 rokov,“ povedal Kunder.
Tretí sektor takisto žiada zjednotiť zverejňovanie zmlúv v jedinom centrálnom registri. Súčasný stav, keď samosprávy zverejňujú zmluvy na svojich webových stránkach, totiž sťažuje porovnávanie a občiansku kontrolu.
Navyše podľa nich zverejňovanie zmlúv zatiaľ poriadne nefunguje ani pri veľkých štátnych firmách. „Prišli sme na to, že sa tam občas menia dokumenty. Je zverejnená zmluva a potom zmizne alebo ju nahradí iná verzia zmluvy,“ povedal Kunder.
Súdne žaloby obľubujú najmä Penta a sudcovia Čítajte Deravý infozákon
Od nového roka je účinná novela infozákona, ktorá bola spolu s tretím sektorom pripravovaná dva roky. Zmeny, ktoré chcel rezort spravodlivosti novelou pôvodne docieliť, nakoniec z novely vypadli. Ministerstvo predložilo iba tie, ktoré je Slovensko povinné prijať, aby vyhovelo smernici Európskej únie.
Mimovládne organizácie preto predložili výzvu s desiatimi bodmi, ktoré by mali politické strany presadzovať do roka od svojho zvolenia. Ako sa k nej jednotlivé strany postavili, zverejnia začiatkom februára.
Zhruba polovica z desiatich bodov bola už na úrovni ministerstva spravodlivosti schválená. Bola teda súčasťou pôvodného návrhu zákona predloženého ministerstvom spravodlivosti vo februári, ktorý sa však do vlády a ani do parlamentu nedostal.
„Ide o to, aby infozákon nebol len pre tých najvytrvalejších, ale bol systémovo využiteľný kýmkoľvek,“ priblížil podstatu navrhovaných opatrení analytik INEKO Ján Kovalčík.
