BRATISLAVA. Len pred pár mesiacmi sa Grécko s veriteľmi dohodlo na zozname reforiem, za ktoré krajina dostane 86 miliárd eur v rámci tretieho záchranného balíka. V súčasnosti prijatie jedného z najdôležitejších a najnevyhnutnejších opatrení – dôchodková reforma – naráža na odpor. A to nielen samotných Grékov, ale aj vlády na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom.
Protesty proti nižším dôchodkom
Grécko dnes (štvrtok) podľa agentúry DPA ochromil ďalší štrajk, proti plánovaným dôchodkovým škrtom a zvýšeniu daní. Štrajk by sa mal skončiť v piatok ráno.
Do ulíc vyšli tisíce ľudí aj pred týždňom. Farmári zablokovali hlavné trasy. Pozastavená bola aj doprava na ceste, ktorá spája krajinu s Tureckom.
Štrajkovali aj námorníci, väčšina trajektov ostala v prístave. Do protestov sa zapojili aj právnici, notári, lekári či úradníci. „Hovoríme "nie" dôchodkovej reforme,” citovala agentúra AP demonštrantov. Rozsiahle protesty sú plánované aj na 4. februára. Odbory ich nazývajú „generálnym štrajkom“ proti dôchodkovej reforme a zvyšovaniu daní.
V návrhu reforiem, ktoré schválili ešte vlani aj veritelia, sa Grécko zaviazalo ku viacerým razantným krokom. Mala sa zvýšiť hranica odchodu do dôchodku na vek 67 rokov, a to postupne do roku 2022. Grécko tiež súhlasilo, že zmrazí mesačné limity zaručených penzií v nominálnom vyjadrení až do roku 2021.
Revízia dôchodkového systému počíta so znížením stropu pre maximálny dôchodok na 2300 eur mesačne v prípade jedného dôchodku a na 3000 eur mesačne pre poberateľov viac ako jedného dôchodku. Minimálny dôchodok sa stanovuje na úrovni 384 eur za mesiac. Veritelia požadujú tiež zlúčenie šiestich hlavných dôchodkových fondov v Grécku do jedného.
Parlament by mal o tomto návrhu hlasovať začiatkom februára.
Neudržateľný systém
Gréci však dôchodkovú reformu nevyhnutne potrebujú. Na starobné penzie vypláca štát podľa OECD viac ako 12 percent svojho hrubého domáceho produktu. Priemer krajín OECD je 7,4 percenta.
„Na uhradenie dôchodkov v roku 2016, odhliadnuc od príspevkov a štátneho financovania, budeme musieť nájsť dodatočných 980 miliónov eur,“ povedal v stredu Tsipras.
Podľa analytikov je očividné, že krajina nedokáže pri súčasnom nastavení udržať dôchodkový systém a časom sa jej ekonomika zrúti.
Bez jasnej penzijnej reformy nie je možné hovoriť o udržateľnosti gréckych verejných financií a dlhu ako takého, uviedol v súvislosti s Gréckom v január slovenský minister financií Peter Kažimír.
Okrem toho je dôchodková reforma jednou z podmienok na získanie záchranného balíku.
Viacerí svetoví lídri už vyhlásili, že bez toho sa krajina pomoci nedočká. „Tu je isté len to, že dôchodky budú musieť priškrtiť. Grécko je známe ale tým, že ďalšie uťahovanie opaskov bude veľmi zdĺhavé,“ hovorí analytik Next Finance Jiří Cihlář.
Okrem toho sa podľa neho Tsipras bojí siahnuť na penzie ľuďom, ktorí sú na dôchodku už niekoľko rokov. Podľa Cihlářa oseká vláda pravdepodobne len novým penzistom, to sa ale nemusí pozdávať veriteľom.
Tsipras pomalý cúva
Nadšený z myšlienky sekania dôchodkov nie je okrem Grékov ani samotný Tsipras. Práve na tvrdom postoji proti ich skresávaniu, zbieral doteraz u ľudí politické body. Začiatkom tohto roka poslala jeho vláda návrh veriteľom do Bruselu, v ktorom so škrtmi penzií nepočíta.
Namiesto toho Gréci navrhli vyššie odvody pre firmy aj ľudí. Navrhli tiež, že príjmu takzvanú daň z finančných transakcií. Ako ďalej informuje týždenník Trend túto daň ešte v roku 2011 navrhla Európska únia ako opatrenie proti ďalším krízam, ale dodnes sa nedostala do praxe – až na zopár výnimiek ako je Maďarsko, ktoré si zaviedlo vlastný model dane.
Posledné dni už Tsipras zo svojho postoja cúva a mení rétoriku.
V parlamente obhajoval plán na reformu dôchodkového systému v krajine. Podľa jeho slov je reformný plán náročný, ale nevyhnutný na to, aby sa zabránilo zrúteniu celého systému.
„Súčasné a budúce prognózy nenechávajú žiadny priestor na samoľúbosť,“ povedal Tsipras v prejave v parlamente.
