BRATISLAVA. Bratislavský obchvat s priľahlou rýchlostnou cestou R7 v smere na Dunajskú Stredu zrejme postaví konzorcium okolo španielskej spoločnosti Cintra. Ministerstvo dopravy, ktoré vedie Ján Počiatek zo Smeru sa podľa informácií týždenníka Trend rozhodlo práve pre túto spoločnosť. Rovnaké informácie má aj denník SME.
Španielska Cintra spolu s rakúskym Porrom a austrálskym Macquarie Capital Group ponúkla v súťaži celkovú cenu 1,7 miliardy eur. Zo všetkých štyroch uchádzačov, ktorí postúpili do užšieho kola, ponúkla najnižšiu ročnú splátku. Štát jej bude každý rok platiť necelých 57 miliónov eur.
V cene je nielen výstavba obchvatu s dĺžkou takmer 60 kilometrov, ale aj údržba autostrády na 30 rokov. Zároveň sa investor v zmluve zaviaže, že po 30 rokoch diaľnicu odovzdá štátu ako novú.
"Ministerstvo dopravy vybralo víťaznú ponuku na koncesiu výstavby a prevádzky diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Verejnosť budeme informovať na tlačovej konferencii v pondelok," povedal hovorca ministerstva Martin Kóňa. Meno víťaza nepovedal.
Kto bol ešte v hre
Nižšie ceny, ako pôvodne ministerstvo predpokladalo, ponúkli aj ďalší v poradí. Odhadovaná ročná splátka zvyšných troch konzorcií po otvorení obálok v decembri sa pohybovala od 69 do 91 miliónov eur.
Obchvat chcelo stavať viacero veľkých stavebných firiem. Bola medzi nimi napríklad francúzska spoločnosť Vinci, ktorá na Slovensku už jednu diaľnicu za súkromné peniaze stavala. Proti vyhodnoteniu súťaže sa môže odvolať. Medzi štyrmi favoritmi bol aj rakúsky Strabag a nemecká spoločnosť Hochtief.
Štát súťaž na výstavbu obchvatu cez súkromné peniaze vypísal vlani v januári. Očakával, že ročné splátky sa budú pohybovať od 135 do 151 miliónov eur. Bratislavský obchvat s priľahlou rýchlocestou by stál viac ako štyri miliardy eur.
"Cena je nízka preto, že stavebné firmy išli na minimálnu cenu za údržbu a minimálnu cenu za vrátenie cesty do pôvodného stavu. Dnes nikto nevie povedať, ako sa o pár rokov bude pohybovať cena stavebných prác a cena ropy," vraví predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej, ktorý bol poradcom premiérky Ivety Radičovej.
Ďalším dôvodom môže byť napríklad to, že na trhu sú dostupné lacné peniaze, a firmy majú čo investovať.
Obchvat však zrejme zlacnel aj preto, lebo diaľnica bude užšia, ako sa plánovalo, napríklad na úseku D4. Časť sa mala podľa pôvodného plánu stavať so šiestimi pruhmi, druhá so štyrmi s rezervou v deliacom páse pre budúce rozšírenie.
Predražené cesty
Prvým slovenským diaľničným PPP projektom bola výstavba rýchlostnej cesty R1 neďaleko Nitry a severný obchvat Banskej Bystrice. Stavala ich spoločnosť Vinci.
Zmluvu s víťazným konzorcium podpisovala prvá vláda Roberta Fica, v ktorej bol ministrom dopravy dnešný podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny zo Smeru. Celkové stavebné náklady sa vtedy odhadovali na 880 miliónov eur, ročné splátky sú 125 miliónov eur - dvakrát také, ako ponúkané splátky pri bratislavskom obchvate.
Analytik INEKO Ján Kovalčík, ktorý viedol Inštitút stratégie na ministerstve dopravy v čase Jána Figeľa z KDH, hovorí, že rozdiel je v cene peňazí. Kým v tom čase si štát požičiaval za päť percentný úrok, dnes si štát požičiava za menej ako dve percentá. Rovnako to platí aj investorov.
Kovalčík dodáva, že na rýchlostnej ceste bol 10 percentný úrok, pričom dnes môže byť až o dve tretiny nižší.
"Ťažko povedať, či tento úsek bol predražený. Rýchlostná cesta R1 má viac kilometrov a bude mať vyššiu intenzitu dopravy ako rýchlostná cesta R7. Otázkou je, koľko percent z ročných splátok sa vyberie na mýte. Ak sa v prvom prípade vyberie 70 percent zo sumy 120 miliónov a len 40 percent pri 57 miliónoch, je jasné, ktorý PPP projekt bol lepší," hovorí bývalý investičný riaditeľ z čias prvej Ficovej vlády Juraj Čermák.
Za prvej Ficovej vlády bol podľa neho nielen prehriaty trh, ale zasiahla aj finančná kríza, a cena peňazí sa zvýšila.
Okrem rýchlostnej cesty R1 chcel štát za súkromné peniaze stavať aj ďalšie štvorprúdovky. Prvá Ficova vláda plánovala, že cez PPP projekty postaví aj úseky diaľnice D1 od Martina po Prešov, či úseky v okolí Žiliny.
Ani v jednom zo sporných plánov však nasledujúca vláda Ivety Radičovej z SDKÚ nepokračovala. Rozhodla, že všetky úseky na severnej diaľnici D1 sa budú stavať za eurofondy. Analýzy inštitútu INEKO dnes ukazujú, že chystané PPP projekty boli v stavebných nákladoch predražené skoro o dve miliardy eur.
„Definitívne sa potvrdilo, že PPP projekty na diaľnici D1 zazmluvnené prvou vládou Roberta Fica boli predražené ešte viac, ako sme si v tom čase vedeli predstaviť,“ vravel v októbri analytik INEKO Ján Kovalčík, ktorý bol hlavným stratégom Radičovej ministra dopravy Jána Figeľa z KDH.
Najvýraznejší rozdiel vidieť pri výstavbe tunela Višňové. S priľahlými úsekmi mal pri výstavbe za súkromné peniaze stáť skoro 1,1 miliardy eur. Víťazné združenie, ktorého členom je spoločnosť Dúha Miroslava Remetu, úsek stavia za 410 miliónov eur.
Viac ako 16-kilometrový úsek diaľnice D1 neďaleko Martina zlacnel takmer o 200 miliónov eur. Staval ho Váhostav oligarchu Juraja Širokého. Rovnaká firma mala úsek stavať aj podľa Ficovho PPP projektu.
Tri zo štyroch úsekov sa štát rozhodol stavať formou žltého Fidicu, teda že firmy si diaľnicu naprojektovali a postavili. "Z troch úsekov D1, ktoré sa v roku 2015 dokončili v takomto režime, sa iba na jednom prekročila pôvodná zmluvná cena, a to pre nutnosť mimoriadne náročnej stabilizácie veľkých zosuvov," komentuje Kovalčík.
Išlo o úsek diaľnice D1 Fričovce - Svinia, ktorú staval Doprastav. Oproti pôvodným plánom zdražela o deväť miliónov eur - zo 115 na 124 miliónov eur.
Aj napriek tomu, skutočné ceny po dodatkoch a pokynoch na zmenu tak na úsekoch stavaných využívanou metódou „naprojektuj a postav“ dosiahli úrovne 51 percent, 48 percent a 62 percent štátnej expertízy.
Kovalčík upozornil, že zmluvnú cenu najviac prekročili na prvej časti úseku diaľnice Jánovce - Jablonov pri Levoči, kde padol pri stavbe most pri Kurimanoch a zahynuli štyria ľudia. Išlo o posledný úsek, kde za prípadné nedostatky projektu bola zodpovedná Národná diaľničná spoločnosť, teda investor.
Hrana s voľbami
Rovnako ako PPP projekty za prvej Ficovej vlády, aj najnovší plán prichádza pred voľbami. Na to, aby ministerstvo do marca podpísalo s konzorcium zmluvu, bude musieť urobiť ešte mnoho vecí.
"Štát musí napríklad zverejniť aj nové porovnanie výhodnosti, ktoré má ukázať, či najlepšia z predložených ponúk prinesie štátu vyššiu alebo nižšiu hodnotu oproti scenáru, keby štát stavbu obstaral, financoval a prevádzkoval tradičnou formou," vraví Kovalčík.
V minulosti a aj pri prvom posúdení výstavby bratislavského obchvatu podľa Kovalčíka ministerstvo výrazne skreslilo vstupné predpoklady, čím otočilo výsledky v prospech PPP. "V pôvodnom hodnotení ministerstvo počítalo s cenou až na úrovni 100 percent štátnej expertízy. V októbri INEKO upozornilo, že takmer všetky stavby diaľnic obstarávané tradičnou formou sa stavajú za podstatne nižšie ceny. V priemere za osem rokov, teda 2007 až 2014, zmluvné ceny predstavovali 65 percent expertízy."
Okrem toho sa bude musieť vyjadriť aj ministerstvo financií a konečné slovo má vláda. Môže sa tak stať, že o obchvate bude rozhodovať na jednom zo svojich posledných zasadnutí.
Aj keď vláda výstavbu obchvatu odsúhlasí, odborníci hovoria, že problémy Bratislavy nevyrieši. Jedným z najvyťaženejších úsekov v hlavnom meste je Prístavný most, po ktorom prejde vyše stotisíc áut denne.
Kovalčík hovorí, že dodnes rezort dôveryhodne nevysvetlil dopady diaľnice na dopravu v okolí Bratislavy.
Obchvat Bratislavy môže byť lacnejší, Španieli ponúkli nízku cenu Čítajte
