BRATISLAVA. Ani v minulom roku neboli na Slovensku prijaté také legislatívne opatrenia, ktoré by zlepšili podmienky pre podnikanie v cestovnom ruchu. Problémom je neustále sa meniaca legislatíva, ktorú nedokážu malé podniky v cestovnom ruchu absorbovať.
Konštatoval to na utorkovej tlačovej besede riaditeľ Zväzu cestovného ruchu (ZCR) Marek Harbuľák. Ako ďalej uviedol, viac ako 90 % subjektov v tejto oblasti tvoria práve mikropodniky do desať zamestnancov.
Mnoho opatrení, ktoré negatívne vplývajú na podnikateľské podmienky v cestovnom ruchu, nebolo podľa ZCR odstránených. "My sme v pozícii, teda hlavne podnikatelia v cestovnom ruchu, že tu nie sme pre hostí, ale sme tu pre štátne inštitúcie, aby sme sa dokázali vysporiadať so všetkými tými povinnosťami, ktoré máme," konštatoval Harbuľák.
Riešením situácie by bolo podľa zväzu zvyšovanie pracovnej flexibility pre zamestnancov a zamestnávateľov. Podľa ZCR je tiež potrebné znížiť odvodové zaťaženie pre zamestnancov na dohodu, ktorých je až štvrtina zo všetkých zamestnancov v segmente cestovného ruchu. Zväz tiež odporúča zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na podnikanie v tomto segmente.
Málo kvalifikovaných pracovníkov
Ako pokračoval Harbuľák, zamestnávatelia identifikovali ako veľký problém v cestovnom ruchu nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Takmer dve tretiny absolventov stredných odborných škôl odchádza študovať na univerzity iného zamerania, ako bolo ich štúdium na strednej škole.
Veľa z nich tiež odchádza pracovať do zahraničia, kde sú lepšie mzdové podmienky.
"Súvisí to s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením na Slovensku. My nie sme schopní konkurovať týmto vyšším mzdám a často lepšiemu prostrediu, ktoré majú podnikatelia v cestovnom ruchu v okolitých krajinách,“ doplnil Harbuľák.
Zväz pozitívne vníma trend nárastu turizmu na Slovensku. V mesiacoch január až november minulého roka strávilo dovolenku na Slovensku viac ako 4 mil. turistov, čo je takmer 16-percentný nárast oproti roku 2014. "Je to najviac v celej histórii samostatného Slovenska," dodal viceprezident ZCR Ján Svoboda. Takmer dve tretiny návštevníkov pochádzali zo Slovenska.
Dôvodom tohto nárastu je tiež prezentácia Slovenska ako bezpečnej krajiny. Podľa Svobodu vznikajú mapy rizikových krajín, kde sa odporúča, alebo neodporúča cestovať, pričom Slovensko patrí na mapu nerizikových krajín. Ďalším dôvodom nárastu turizmu je zvyšovanie kvality služieb.
V tejto oblasti ZCR víta prvú fázu Národného systému kvality služieb v cestovnom ruchu, počas ktorej minulý rok ministerstvo dopravy vytvorilo nové štandardy na hodnotenie kvality služieb a tento rok by sa malo začať s ich implementáciou.
Peniaze do marketingu
Zväz taktiež plánuje iniciovať riešenie financovania marketingových aktivít Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR), ktoré boli do minulého roka financované z eurofondov, no teraz sú napojené na štátny rozpočet.
Cieľom je návrh systémového nástroja, ktorý zabezpečí dostatočné financovanie agentúry, keďže podľa ZCR agentúra na naplnenie svojho marketingového plánu na tento rok dostatočnými prostriedkami nedisponuje. Jedným z návrhov je zákonná definícia činnosti agentúry.
Zväz cestovného ruchu SR založili zástupcovia siedmich rozhodujúcich celoslovenských združení cestovného ruchu v roku 2011. Pôsobí ako dobrovoľná, apolitická a profesijne zameraná organizácia zamestnávateľov v cestovnom ruchu.
Medzi jeho priority patrí najmä zjednotenie turizmu, aktívny prístup k legislatívnym zmenám v oblasti cestovného ruchu, intenzívnejšia spolupráca so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch pri propagácii Slovenska a podpora domáceho cestovného ruchu.
