Politické strany by si mali sadnúť a dohodnúť sa na dlhodobej stratégii pre nastavenie priaznivého prostredia pre podnikateľov, hovorí pre SME partner v slovenskej pobočke poradenskej spoločnosti KPMG ĽUBOŠ VANČO.
Čo považujete za najväčší problém slovenského podnikateľského prostredia?
„Absenciu dlhodobej stratégie, ktorá by sa nemenila každé štyri roky. A to nielen v podnikateľskom prostredí, ale prakticky v každej sfére, ktorá má vplyv na chod krajiny.“
Mohli by ste to bližšie špecifikovať?
„Neexistuje žiadna stratégia, ktorá by hovorila, aké chceme mať podnikateľské prostredie. Napríklad, že sme schopní garantovať, aké budú daňové sadzby. Nie tak, že sa nám každé štyri roky tieto veci menia. Zmien máme na takú malú krajinu veľmi veľa a, samozrejme, to vnáša prvky nestability do systému.“
Keď hovoríme o sadzbe daní z príjmov, boli by ste skôr za zachovanie 22-percentnej sadzby pre firmy, alebo radšej aby sa znížila?
„Som skôr zástanca čo najnižších sadzieb priamych daní, aké si krajina môže dovoliť. Sadzby okolo 20 percent by mohli byť optimálne pre krajinu s takými rozpočtovými nárokmi, aké má Slovensko. Ale sadzba sama osebe nehrá až takú rozhodujúcu úlohu v podnikateľskom prostredí. Dôležitejšie pre podnikateľov je, čo a ako často sa mení. Koncepcia by mala zabezpečovať pre podnikateľov, že sa napríklad nebude výrazne meniť DPH. To isté by sa malo týkať stability odvodov.“
Čo znamená výrazná zmenasadzby dane?
„Jeden percentuálny bod hore alebo dole, ale nie skokovo.“
Od januára sa znížila DPH na niektoré druhy potravín. Bolo to dobré rozhodnutie alebo to mohlo vyvolať určitú nestabilitu?
„Ja by som privítal riešenie, aby celá DPH išla o jeden percentuálny bod dole. Robíme zase výnimky, ktoré by nemali byť. Bolo by dobré, aby veci dlhodobo pretrvali.“
Ak vláda nastaví nejakú sadzbu dane a keď zruší výnimky...
„... tak by som očakával, že aj o päť, aj o päť rokov to bude platiť. To je problém – nestabilita a veľké množstvo výnimiek...“
Hovoríte, že nám chýba kontinuita. Pravicová vláda spružnila napríklad Zákonník práce, ľavicová ho zase sprísnila a naopak.
„Bolo by veľmi užitočné pre Slovensko, keby vznikol medzi hlavnými politickými subjektami konsenzus. Teda dohoda na veciach, ktoré sú dlhodobo dobré pre krajinu. Že aspoň päť rokov nebudeme nič meniť.“
Takže ak pravicové strany hovoria o tom, že spružnia Zákonník práce, že znížia daňovo-odvodové zaťaženie, že zrušia výnimky, ktoré zaviedol Smer, nie je to dobré?
„Náš najväčší problém je, že až dve tretiny nezamestnaných ľudí sú dlhodobo bez práce a veľká časť z nich sú aj nezamestnateľní a to nikto veľmi nerieši. A to je presne to, čo by mala stratégia povedať.
Aj zahraničné obchodné komory protestovali proti sprísňovaniu Zákonníka práce či proti kolektívnym zmluvám vyššieho stupňa, ktoré sú automaticky záväzné v sektore pre všetky podniky.
„Záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je anomália, ktorá nedáva zmysel. Nikto by nemal nariaďovať, ako to má byť v danom sektore. Keď sa chce niekto organizovať v odboroch, nech sa organizuje.“
Zahraničné komory protestovali aj proti sprísňovaniu ďalších zákonov, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia.
„Samozrejme, že sme na tieto zmeny subjektívne veľmi citliví a právom. Súvisí to aj s nestabilitou. Zákonník práce nie je úplne mimo európskeho priemeru. Ale áno, určitú flexibilitu by som očakával, napríklad, aby sa pomohlo so zamestnávaním sezónnych pracovníkov.“
Čo by sa okrem prijatia stratégie malo zmeniť, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie na Slovensku?