BRATISLAVA. Európska komisia navýšila odhad tohtoročného hospodárskeho rastu Slovenska. Podľa aktuálnej zimnej prognózy zverejnenej vo štvrtok by slovenská ekonomika mala v roku 2016 rásť o 3,2 %, čo oproti poslednej prognóze znamená zlepšenie očakávaní o 0,3 percentuálneho bodu. Pre rok 2017 sa prognóza zvyšuje o 0,1 percentuálneho bodu na 3,4 %. Brusel rovnako vidí rýchlejší rast aj za vlaňajšok. Kým pôvodne očakával, že naše hospodárstvo v roku 2015 stúplo o 3,2 %, teraz hovorí o 3,5-percentnom raste.
Vlaňajšiu zvýšenú dynamiku komisia pripisuje najmä vyššiemu domácemu dopytu. Investície podľa Bruselu rástli najmä vplyvom finišujúceho programového obdobia eurofondov. Spotrebu domácností podporil pozitívny vývoj na trhu práce, rast miezd, naďalej klesajúce spotrebiteľské ceny a výhodné podmienky na úverovanie domácností.
V roku 2016 verejné výdavky po ukončení programového obdobia eurofondov spomalia. Tento výpadok by však mali do značnej miery vykryť rastúce súkromné investície. "S hlavnou investíciou Jaguar Land Roveru, ktorá má odštartovať v roku 2016, budú priame zahraničné investície opäť hlavným ťahúňom celkového rastu investícií," dodáva v prognóze Brusel.
Komisia pritom vďaka pokračujúcemu ekonomickému rastu očakáva aj ďalší pokles nezamestnanosti na Slovensku z vlaňajších 11,5 % na 10,3 % v roku 2016 a na 9,3 % v roku 2017. Po dvoch deflačných rokoch 2014 a 2015 by sa do čiernych čísiel mali vrátiť aj údaje o vývoji spotrebiteľských cien. Po 0,3-percentnom prepade cien v roku 2015 by však podľa komisie mala inflácia v tomto roku dosiahnuť iba 0,3 %. Rýchlejší rast cien o 1,7 % sa očakáva až v roku 2017.
Podľa prognózy by mal ďalej klesať deficit verejných financií z vlaňajších 2,7 % hrubého domáceho produktu na tohtoročných 2,1 %. To je o 0,1 percentuálneho bodu vyššie číslo, ako predpokladá schválený návrh rozpočtu verejnej správy. Ešte väčší rozdiel však komisia predpokladá pre rok 2017.
Kým v rozpočte sa počíta so schodkom verejných financií na úrovni niečo vyše 0,4 % výkonu ekonomiky, Brusel hovorí o deficite vo výške 1,7 %. Tento údaj však počíta so súčasným stavom za predpokladu, že by neboli prijaté žiadne dodatočné opatrenia. "Avšak riziká pre prognózu vyplývajú z opatrení z tretieho sociálneho balíčka, ktorý ešte nebol do prognózy premietnutý kvôli nekompletným informáciám ohľadom jeho časovania a špecifikácie,“ dodáva komisia.
Hrubý dlh verejnej správy by mal podľa Bruselu rovnako postupne klesať. Z minuloročnej úrovne 52,3 % hrubého domáceho produktu by sa mal dostať na 51,9 % v tomto roku a následne na 51,2 % v roku 2017.
