BRATISLAVA. Zvýšením energetickej efektívnosti by sa mohli znížiť verejné výdavky ročne až o 60 mil. eur. „Implementácia relatívne nenáročných opatrení a odstránenie existujúcich bariér by významne napomohli realizácii vyššieho objemu investícií do energeticky efektívnych opatrení vo verejnom sektore a následne tiež dosahovaniu súvisiacich benefitov, ako je zvyšovanie zamestnanosti, znižovanie verejných výdavkov a zvyšovanie komfortu užívateľov verejných budov," uviedol pre portál vEnergetike.sk predseda Správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES) Marcel Lauko.
Väčšina politických strán chce na financovanie zvyšovania energetickej efektívnosti využívať najmä eurofondy. Šéf APES však upozorňuje, že len eurofondy na to nebudú postačovať.
„Celková alokácia na zvyšovanie energetickej efektívnosti vo verejnom sektore je približne 400 miliónov eur. Na Slovensku máme cez 15 tisíc verejných budov, z ktorých viac ako polovica doteraz neprešla rekonštrukciou. Z porovnania týchto čísel je zrejmé, že pri tradičnom využití eurofondov prostredníctvom grantov sa na všetky budovy nedostane. Je teda potrebné hľadať iné riešenia,“ doplnil Lauko.
Financovanie
Problém s financovaním projektov energetickej efektívnosti by tak mohlo podľa neho vyriešiť využívanie garantovaných energetických služieb, ktoré sú známejšie pod pojmom EPC – Energy Performance Contracting. „Tento koncept totiž umožňuje využiť budúce úspory energií, ktorých objem je garantovaný dodávateľom, na financovanie investícií do energetickej efektívnosti. Nezanedbateľnou výhodou, a to najmä vo verejnom sektore je, že realizácia energeticky efektívnych opatrení týmto spôsobom je rozpočtovo neutrálna,“ vysvetlil Lauko.
V konečnom dôsledku tak klient zaplatí maximálne rovnako ako pred realizáciou projektu. Nie je preto potrebné zvyšovať objem prevádzkových výdavkov v rozpočte. „Ďalším pozitívom je, že vo verejnom sektore je možné až 100 % investície financovať zo zdrojov zabezpečených poskytovateľom garantovanej energetickej služby. Nie je teda potrebné použiť obmedzené vlastné zdroje a nevytvára sa tlak na zvyšovanie kapitálových výdavkov,“ konštatoval Lauko s tým, že projekty EPC už na Slovensku reálne existujú a existuje pre ne kvalitný regulačný rámec.
Verejný sektor však zatiaľ podľa APES ponúkané garantované energetické služby, napriek existujúcemu potenciálu, nevyužíva v dostatočnej miere. Energetici za tým vidia tri bariéry. Prvou sú európske štrukturálne fondy a investičné fondy, vďaka ktorým prevádzkovatelia budov siahnu len po ľahkom poskytnutí grantu, aj keď tie nie sú určené pre všetky verejné budovy, ako by mali vyvinúť úsilie pohľadať iné možnosti riešenia.
Druhou bariérou je nízka motivácia prevádzkovateľov budov znižovať náklady, ktorá vyplýva z obavy, že v prípade zníženia nákladov dôjde ku kráteniu rozpočtu zo strany zriaďovateľa. Treťou bariérou podľa APES je neochota súkromného sektora financovať investície v sektore zdravotníctva, keďže v tejto oblasti sa veľmi citlivo vníma riziko platobnej neschopnosti zdravotníckych zariadení. „Cesta k eliminácii uvedených bariér pritom nie je zložitá," konštatoval Lauko.
Politici sa tomu nevenujú
Postoj väčšiny politických strán k problematike energetickej efektívnosti je podľa APES často taký, ako keby Slovensko v tejto oblasti bolo na tom tak dobre, že by už nepotrebovalo s energiami šetriť. „Z (ne)reakcií politikov je zrejmé, že energetická efektívnosť je pre nich veľmi abstraktnou problematikou, pre ktorej uchopenie nemajú k dispozícii odborné kapacity.
Nie sú preto vo väčšine prípadov schopní uvažovať komplexne a efektívne využiť benefity vyplývajúce zo zvyšovania energetickej efektívnosti,“ uzavrel Lauko. APES upozorňuje, že pri správnom uchopení témy energetickej efektívnosti zo strany politikov sa dosiahne nielen zlepšenie životného prostredia a zvýši sa energetická bezpečnosť, ale politici môžu počítať aj so zvyšovaním zamestnanosti a znižovaním nákladov pre priemysel, verejný sektor a pre domácnosti. „A to už sú témy a oblasti, ktoré by pre politikov mohli byť zaujímavé,“ dodal Lauko.
Niektoré strany sú ochotné riešiť energetickú efektívnosť. Politické strany Sloboda a Solidarita (SaS), Most-Híd a Strana maďarskej komunity (SMK) považujú riešenie energetickej efektívnosti do budúcnosti za dôležitú tému. Úspory a znižovanie spotreby by mali byť podľa liberálov z SaS vždy na prvom mieste.
"Predchádzať by mali akejkoľvek investícii do nového zdroja na výrobu energií,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk timlíder strany SaS pre energetiku Karol Galek. Slovensko má väčší potenciál v zvyšovaní energetickej efektívnosti. Myslí si strana Most-Híd. "Energetická náročnosť slovenského hospodárstva je výrazne nad priemerom EÚ. Slovensko musí prakticky všetky energie dovážať, a preto je na mieste hovoriť o úsporách a znižovaní spotreby energií,“ uviedol hovorca Most-Híd Matej Kováč.