BRATISLAVA. Životná úroveň Slovenska by mala do roku 2020 dosiahnuť až 85 percent priemeru štátov Európskej únie, sľúbil na sobotňajšom sneme Smeru jeho predseda Robert Fico. V posledných prieskumoch bola životná úroveň na Slovensku len o desať percent z priemeru nižšia, teda 75-percentná.
Abstraktný ukazovateľ?
Životná úroveň, ktorú Fico myslí, je hrubý domáci produkt na obyvateľa upravený cez paritu kúpnej sily. Ukazovateľ sa bežne používa, avšak podľa niektorých odborníkov nevypovedá úplne o tom, ako sa ľudia v danej krajine v skutočnosti majú.
Parita kúpnej sily je spôsob, ktorý má ekonómom pomôcť porovnať krajiny, keďže mzdy a ceny potravín či služieb sú v jednotlivých štátoch iné. Parita má rozdiely matematicky vyrovnávať. Vyjadruje schopnosť kúpiť si za plat rovnaký súbor tovarov či služieb v porovnávaných krajinách.
Spomínané počty sú však trošku zavádzajúce a skresľujúce. Zjednodušene povedané: Pri porovnávaní sa neprihliada na kvalitu tovarov. Porovnáva sa napríklad pivo v dvoch krajinách, fľaša kvalitného piva však nie je to isté ako fľaša nekvalitného piva napríklad v Karibiku.
Ukazovateľ tiež nenaznačuje, aká je úroveň škôl či zdravotníctva v danej krajine.
Porovnávajme radšej platy
Prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž hovorí, že je lepšie porovnávať napríklad priemerné platy v krajinách. „To, že by Slovensko dosiahlo priemer platov v Európsej únii, je v súčasnosti však nepredstaviteľné.“
Často sa životná úroveň krajín porovnáva aj cez hrubý domáci produkt. Pri Slovensku je aj tento spôsob trochu problematický. HDP sa z hľadiska príjmov skladá z dvoch hlavných zložiek: miezd pracovníkov a ziskov podnikov. V štandardných ekonomikách tvoria mzdy asi 60 až 70 percent HDP a zisky 30 až 40.
U nás je to naopak. Väčšinu bohatstva majú firmy, množstvo z nich je nadnárodných. Zo zisku vyvezú väčšinu za hranice vo forme dividend.